Ak poviem, že majú jeden z najkrajších bytov, ktoré sme kedy navštívili, určite nebudem klamať. Elena a Peter Simoník sa so svojím skrytým hniezdom naozaj vyhrali. Nápaditý byt síce nie je príliš rozľahlý, no o to väčšie je jeho čaro. Má však aj svoje tajné zákutia – napríklad dielňu, kde vznikajú produkty ich spoločnej dizajnérskej značky ALLT, druhé vchodové dvere, cez ktoré sa zrazu ocitnete na ulici, a malú terasu na streche garáže. Keďže však Elena a Peter nie sú partnermi len v domácnosti, ale aj v biznise, rozprávali sme sa najmä o tom. Veď kto by nechcel mať vlastnú značku a produkt?
Text Zuzana / Foto Nora a Jakub
Ako vzniklo štúdio ALLT?
Elena: Je to 7 rokov, čo sme si založili malé štúdio. Vždy sme skúšali rôzne smery, cesty, ktorými sa budeme uberať. Pokiaľ sa to neosvedčilo, šli sme do niečoho iného. Ako sme vyšli zo školy, mali sme predstavu, že si spravíme portfólio, zavesíme ho na web a zrazu bude na všetkých blogoch ako Dezeen či Designboom (je ľahké sa tam dostať, keďže potrebujú obsah). No, a samozrejme, následne sa nám ozvú výrobcovia, začnú naše nápady realizovať, my budeme mať kopec peňazí a budeme hviezdy. Takže sme sa tomu venovali rok, rok a pol, a zistili sme, že bohužiaľ – nefunguje to.
Ale na tých stránkach som vás našla!
Elena: No však o to sme sa snažili a dizajn je vizuálne zaujímavý obsah, editori na ňom radi stavajú, viď početné „style“ sekcie. Ale zistili sme, že to nebude cesta a treba naše nápady predávať osobnejšie. Povedali sme si, že budeme chodiť viac po veľtrhoch, výstavách a galériách a stavíme na takéto promo. Tomu sme sa venovali ďalšie dva roky. Ale žiaľbohu, ani toto neprinieslo žiaden komerčný výsledok. Takže už sme mali za sebou štyri roky vlastnej činnosti a hýbalo sa to len veľmi pomaly. Našťastie sa to potom rozbehlo a celá spolupráca, najmä s kurátormi a galériami, sa stala omnoho organickejšou.
Koberec „Cityscapes“, ALLT Studio
Dosky na krájanie „Thick&Thin bamboo set“, ALLT Studio
„Reálne tvoríme veci spolu, aj keď niekedy má jeden z nás viac finálne slovo. To sa mi ale vlastne možno iba zdá, keďže nie sme iba kreatívni spolupracovníci, ale aj manželia, takže do toho vstupujú aj iné veci.“
Vedeli ste už na začiatku, že sa budete venovať produktom? Lebo často vídam aj fotografie a iné veci, ktorým sa venujete.
Elena: Áno, robíme aj iné veci. Bolo by to fajn, keby nás uživila iba dizajnérska práca, ale nie je to tak. Sú to skôr peniaze, ktoré ťa potešia. Na to, aby to fungovalo, musíme byť na jednej strane skromní a na druhej strane robiť grafický dizajn, fotku, inštalačné veci a podobne.
Prečo ste si teda vybrali produkt? Aj keď z vášho rozprávania je jasné, že ste si to predsa len predstavovali trošku inak…
Peter: Samozrejme, v dvadsiatke si veľa vecí predstavuješ inak…
Elena: No, ale na druhej strane, drží nás to doteraz. Ja mám rada, že môžem niečo vyrobiť a vydrží to. Je to úplne iné ako digitálny výstup. A aj keď je tá cesta tŕnistá, myslím si, že sa nemusíme nikam ponáhľať. Máme 30, čo je úžasné, stále máme kopec času! A ja to beriem ako skvelý odrazový mostík.
Peter: Super je aj, že sa nám za ten čas – 7 rokov, podarilo licencovať koberec Cityscapes do Holandska. Tá spolupráca vlastne prišla sama – oni nás oslovili. Už vtedy malo veľa klientov záujem tento produkt kúpiť, ale výroba vyžadovala veľkonákladový prístup a investíciu do výsekových foriem. Dva roky sme neúspešne hľadali partnera na takúto výrobu a práve s Basematters nakoniec stačili iba štyri mesiace na to, aby sme začali s výrobou. Odvtedy sa náš koberec Cityscapes vyrába a predáva v ich réžii. V rámci spolupráce s nimi nakoniec vznikli aj ďalšie farby a začína sa rozbiehať aj betónová verzia pre exteriér.
Elena: Za tie roky sme pochopili, že si sami vieme produkovať len malé veci. Skúšali sme napríklad aj nábytok – skrine, lavice, posielať ich do Nemecka, ale boli s tým iba problémy. Stálo to kopec peňazí a bolo to náročné.
Peter: Ako hovorí Elena, presne preto sa orientujeme na malé alebo flatpack veci. Robíme teda produkty, ktoré sme schopní vyrábať sami, alebo výrobu outsourcovať.
Svietidlo „Who is watching you“, ALLT Studio
Ako to teda prebiehalo pri tvorbe koberca Cityscapes?
Peter: Mal som určitú predstavu, ako ho efektívne vyrábať a vzorky sme prototypovali viacerými technológiami. Výsledok bol, že jediná rozumná cesta bude výseková forma, ktorú boli ochotní vyrábať práve až Basematters. Vzorky sme poslali do Holandska, oni si nastavili výrobu a približne po štyroch mesiacoch šiel produkt do výroby. Veľmi tomu produktu verili a sme radi, že sa toho chytili práve oni, keďže je to momentálne ich najpredávanejší produkt.
Mať sériovo vyrábaný produkt musí byť splnený sen. Ako to vnímate vy?
Peter: Je to šťastie a sme za to radi, no nechceme, aby bol tento výrobok tým jediným. Potrebujeme časom nájsť niečo ďalšie, čo pôjde do sériovej výroby, aby sme si mohli udržať nejaký stály príjem a venovať sa tvorbe ďalších vecí. Nechcem byť naivný a myslieť si, že tento jeden produkt bude populárny naveky. Určite príde čas, keď sa záujem oň zmenší a my budeme musieť mať aj niečo iné.
Skrinka „Wood hunt“, ALLT Studio
Viem, že sme sa rozprávali o tom, že je to jedna z najobohranejších otázok, ktoré dostávate – ale aj tak: ako sa vám tvorí vo dvojici?
Elena: Práve som nad tým ráno uvažovala. Reálne tvoríme veci spolu, aj keď niekedy má jeden z nás viac finálne slovo. To sa mi ale vlastne možno iba zdá, keďže nie sme iba kreatívni spolupracovníci, ale aj manželia, takže do toho vstupujú aj iné veci.
Peter: Ak by sme neboli manželia, asi by sme sa vedeli omnoho viac pohádať.
Elena: Áno, asi by sme nemali pocit, že sa potrebujeme dohodnúť a fungovať. Keďže sme stále spolu, máme spoločnú domácnosť, dieťa, dizajn tvoríme spolu, tak sú to veľmi rôznorodé úlohy a problémy, ktoré musíme riešiť. Tak ako celý život, aj naša práca má časti, kde to je skôr zábava a na druhej strane sú nudnejšie veci, do ktorých sa nám nechce – v domácnosti upratovanie, vo firme vybavovanie e-mailov. Náš spoločný život a práca sú prepojené takmer nerozlíšiteľne.
Ako sa teda žije dizajnérom v Bratislave? Keďže sme sa rozprávali o tom, že nie všetko, čo robíte, je iba „sexy“ dizajnérska práca, musíte sa venovať aj iným zákazkám…
Peter: Aj v produktovom svete sa nám na Slovensku podarilo nájsť vec, ktorá – dá sa povedať – funguje. Okrem iných zákaziek, ktorým sa venujeme, sme pred dvoma rokmi začali vyrábať šperky z umelého kameňa, ktoré fungujú tak lokálne, ako aj suvenír, i keď to má samozrejme svoje limity. Dnešná doba má však tú výhodu, že si veci môžu objednať aj ľudia zo zahraničia, takže sa nemusíme spoliehať len na domáci trh.
Dôležitou súčasťou práce produktového dizajnéra je zamýšľať sa aj nad cenotvorbou, aby bol jeho výrobok predajný. Ako to máte vy?
Peter: Eli tomu nedávno venovala prednášku na Dizajnweeku. Spomínala tam napríklad taliansku firmu Everlane, ktorá má veľmi prehľadnú infografiku, kde je presne vidieť, z čoho sa skladá cena výrobku.
Elena: Áno, oni to majú presne tak a pekne to vysvetľujú. A aj keď sú „true costs“ výrobku 50 eur a oni ho predávajú za 120 eur, tak tých 70 eur nie je čistý zisk, ale množstvo z toho ide na marketing, ľudí, ktorí tvoria značku a podobne. Ak by to mal za nich predávať niekto iný, tak by to mohlo byť hneď 250, keďže aj tá druhá či tretia strana z toho chce niečo mať.
Vyčítajú vám teda ľudia, že sú vaše veci drahé?
Elena: Nevyčítajú, kto by ti takú vec vyčítal. Proste si ich nekupujú. Je to, ako keď prídeš do obchodu a vyberieš si to lacnejšie.
Myslíš ale, že by pomohlo, keby vedeli, z čoho sa skladá cena tej-ktorej veci?
Elena: Možno áno, lebo je rozdiel, či si niečo necháš vyrobiť na Slovensku a dáš za to 20 eur, alebo si to necháš poslať z Číny, kde to stojí euro. Ty na tom síce viac zarobíš, ale životné prostredie prerobí. Čo by mal ale vedieť dizajnér docieliť, aby bola vec predajná, je to, aby ju udržal v nejakom cenovom limite, ktorý je prístupný jeho zákazníkom. My nechceme predávať ruským veľkopodnikateľom či šejkom a robiť pozlátené veci. Preto sme sa rozhodli ísť cestou – urobiť jednoduchú vec, ktorá je zaujímavá vysokým levelom dizajnu. To potom vyváži fakt, že výrobok napríklad nie je produkovaný nejakou náročnou a drahou technológiou. Je to o tom, vyvážiť náklady a dizajn. Ale aj v Európe sú cenové rozdiely veľké. Napríklad niektoré veci sú na Slovensku drahšie ako v Holandsku.
Peter: Áno, to sa nám stalo napríklad, keď sme sa snažili nájsť výrobcu pre betónovú verziu Cityscapes.
Elena: Našli sme firmu, ktorá vyrába veľké betónové dlaždice. Keď sme sa s nimi bavili o tom, ako by to technologicky malo prebiehať, tak nám vysvetlili, že k výrobe podobných dlaždíc treba pristupovať inak ako k zámkovej dlažbe, popísali nám svoj proces, všetko znelo dobre. Meter štvorcový u nich stál takmer dvojnásobok cieľovej sumy, Vysvetlila som im, že sa potrebujeme dostať na polovicu a snažila som sa dostať informáciu, v akom objeme by sme museli pracovať, aby sme mohli zísť na túto cenu. Odpoveď bola, že to nejde, hoci v Holandsku to napríklad nakoniec bez problémov šlo. Je to škoda, lebo mám občas pocit, že ľudia u nás jednoducho nemajú záujem a boja sa prebrať zodpovednosť za väčšie zákazky, lebo veci na mieru a ich výroba je pre nich zaujímavejšia.
Niekoľkokrát si spomenula environmentálny faktor pri výrobe a navrhovaní produktov. Je to pre vás dôležité, keď niečo vyrábate?
Elena: Ja na to ani nemôžem prestať myslieť. Vo svete sa vyrába strašne veľa vecí a je pretlak výrobkov. Myslím si, že pokiaľ chceme k tomu pridávať, treba myslieť na vplyv, aký budú naše veci mať, a robiť to s dobrým svedomím a s citom.
To je síce super, ale na druhej strane si treba uvedomiť, že asi predávate svoje veci obmedzenej skupine ľudí, ktorí sa tak či tak zamýšľajú nad ekológiou danej veci alebo im záleží na kvalite. Len ťažko zasiahnete svojím výrobkom širšie publikum, to predsa len oslovujú iné veci.
Elena: Presne tak to je. V nejakom nedávnom popise o nás napísali, že predávame kamarátom a ľuďom nám podobným. Ja len dúfam, že táto skupina sa bude rozširovať, nie kvôli nášmu predaju, ale práve preto, že na vplyv na životné prostredie by malo myslieť čo najviac spotrebiteľov.
Vo vašom byte je množstvo vecí, ktoré ste navrhli, ale nedostali sa do výroby. Skúste ich trochu priblížiť.
Elena: Priebežne si vyrábame skoro všetko, čo nám do bytu treba. Posledná kapitola je dcéra Dita, vďaka nej nám pribudla postieľka a celá kolekcia hračiek. Máme tu veci ešte zo školských projektov, workshopov. Dobre sa s tým býva a navyše si overujeme ich životnosť.
Prstene z umelého kameňa, ALLT Studio
„Bolo by to fajn, keby nás uživila iba dizajnérska práca, ale nie je to tak. Sú to skôr peniaze, ktoré ťa potešia. Na to, aby to fungovalo, musíme byť na jednej strane skromní a na druhej strane robiť grafický dizajn, fotku, inštalačné veci a podobne.“
Je možné si ich aj napriek tomu, že sú to iba prototypy, kúpiť?
Elena: Keď nás niekto zo sveta kontaktuje ohľadom produktu, ktorý nie je v našom e-shope, v prvom rade sa snažím s ním dohodnúť, nech si od nás kúpi licenciu a výrobné hárky za symbolickú sumu. Potom si môže dať vec v dohodnutom počte vyrobiť lokálne. Väčšina našich produktov je vyrobená úplne základnými technológiami, z jednoducho dostupných materiálov. Tento rok sa mi prvýkrát podarilo jednu zákazníčku presvedčiť, že to je lepšie, ako to posielať cez pol sveta. Ale vyžaduje to akčného človeka, chápem, že bežne ľudia nechcú riešiť výrobu, chcú kliknúť a mať.
Čo máte radi okrem dizajnu a svojho dieťaťa?
Elena: No začni ty, Peter, lebo ja budem hovoriť naozaj dlho! (Smiech.)
Peter: Ja mám rád cestovanie. To, si myslím, máme spoločné. Máme strašne radi oceán. A naším snom je sa k nemu presťahovať.
Elena: To nie je sen, to je plán!
Kam?
Elena: To sa uvidí! Ale určite niekam k oceánu, kde niektorý z nás dostane job, lebo musíme mať aspoň jednu platenú prácu, keďže by sme svojím odchodom zo Slovenska opustili aj množstvo našich klientov.
Peter: Najskôr si to ale asi skúsime, lebo Eli nežila ešte na nejakom mieste pri mori dlhšie. Ja som totiž už bol v Škótsku.
Tam je ale trochu zima! Ak chcete teplo, tak choďte radšej do Portugalska.
Elena: No, buď pôjdeme do Portugalska, alebo do Portugalska! (Smiech.)
Takže je to vlastne hotové, idete do Portugalska.
***
