Najbližšie potraviny sú 20 minút autom, telefónny signál je slabší ako internet a za každou zákrutou je jazero. Taký je švédsky vidiek v regióne Värmland. Pred dvomi rokmi sa sem presťahoval Robo Franz spolu so svojou rodinou. Prenajíma tri chaty v Savolaxe a niektoré časti roka je tu celkom sám, len s dvomi čivavami a mačkami. My sme si tu boli oddýchnuť, keď švédska jar práve začínala a v neďalekom vojnovom kryte bol na zemi ešte ľad.
Text Mário Šmýkal / Foto Nora a Jakub
Čo sa musí stať, aby Slovák prišiel žiť do Švédska?
Musíš vyrásť, alebo deti ti musia vyrásť. Potom začneš rozmýšľať. Mne začalo vadiť mesto a veľa ľudí.
Hovoríme o Bratislave?
Hovoríme o Bratislave. K tomu tá celková frustrácia zo situácie na Slovensku. Tak sme sa rozhodli začať niekde inde a rozmýšľali sme kde. Mali sme prejazdenú celú Európu, aj tak sme si uvedomili, že najradšej sme jazdili sem do Škandinávie. Predchádzalo tomu, že sme navštívili bývalú manželkinu spolužiačku, ktorá robí doktorku pri Štokholme. Žijú v domčeku v lese. To bolo rozhodujúce. Vyzerali veľmi spokojne a povedali, že už by sa nevrátili. Takže sme začali hľadať niečo, čo by sme vedeli zaplatiť.
Kedy ste prvýkrát prišli do Škandinávie?
Zhruba v roku 1998. Boli sme s chalanskou partiou a deckami, zhodou okolností 10 km odtiaľto vo Fredrose. Odvtedy sme tu boli nespočetnekrát. Či už na veľké výlety za polárny kruh, alebo len cestovanie po krajine – po Nórsku, po Dánsku, po Švédsku. Vo Fínsku sme ešte neboli. A tak sme hľadali, až sme našli.
Išli ste z hlučného mesta na vidiek, kde chodí jedno auto za hodinu. To je úplný opak.
Áno, úplná divočina. Nemci to tu majú veľmi radi, hovoria tomu malá Kanada. Naozaj, je tu veľa lesov a jazier. Mali sme šťastie, že sme našli niečo takéto a bolo to aj zabehnuté.
Aká je kúpa nehnuteľnosti na takú vzdialenosť?
Je jednoduchšia, ako by si človek predstavoval. Všetky nehnuteľnosti sa tu predávajú cez maklérov, takže sme si dohodli stretnutie, prileteli do Osla, požičali si auto na dva dni, obhliadli sme si to a nechali si čas na rozmyslenie. Potom sme prišli ešte raz rozprávať sa o cene. Ponúkli sme cenu o 20% nižšiu a majitelia po krátkom rozmýšľaní súhlasili. Potom to trvalo už len dva-tri týždne, aby sme nehnuteľnosť kúpili.
Bolo to na prvý pokus, alebo ste predtým pozerali aj niečo iné?
Boli sme tu raz alebo dvakrát a pozreli sme si veľa iných nehnuteľností – takých, ktoré boli lacnejšie. Ale z toho nám nijak nevyliezalo, že by to mohlo na seba zarábať, alebo ak, tak len s veľkými investíciami.
Keď ste sem prišli, splnilo to očakávania?
Zatiaľ áno. Hlavne to bolo veľmi zanedbané, tak sme začali pracovať na tom, aby sme všetko vynovili a vylepšili. Aj keď sú tu niektoré staré kusy nábytku, tak už je to v o 100% lepšom stave, ako to bolo. Majitelia mali 84 rokov a už nezvládali udržiavať chaty v dobrom stave.
Čo všetko kúpa obsahovala?
Kúpili sme tri chaty a náš dom. V dvoch chatách bol veľmi starý nábytok, tak sme ho vychádzali a nakúpili nové zariadenie. V niektorých chatách majiteľ uhlíkom namaľoval priamo na stenu vlastné obrazy, to išlo prvé preč. Napríklad výjav z lesa, ako sú srnka a srnec na lúčke. Bolo to hrozné, ako kresby dieťaťa, ktoré nevie kresliť. Zaviedli sme výkonný internet a v chate Gäddan sme robili aj stavebné úpravy. Zatiaľ sme do obnovy určite investovali viac, ako sme získali za prenájmy.
Spôsob života ti tiež vyhovuje?
Áno. Zatiaľ môžem povedať, že to bolo dobré rozhodnutie. Ale čo bude o päť rokov, to neviem.
Máte tu pestro. Jeden pes, druhý pes, mačka.
Áno, my sme vždy žili so zvieratami. Okrem toho sme chovali ovce, kozy, sliepky. Keď už tu budeme bývať celoročne, tak predpokladám, že budeme mať viac zvierat.
Ako zvládaš, keď si tu sám? Nikdy ti to neprekážalo?
Práveže naopak. V minulom roku bolo pár týždňov, že som tu bol úplne sám. Neboli hostia a nemal som tu ani nikoho z rodiny. To mám rád. Neviem, ako dlho by som to zvládal, ale keď sú to dva týždne vkuse, tak si to úplne užívam. Je to veľmi subjektívne.
Aký bol tvoj životný štýl na Slovensku?
Dom, byt, chalupa, chata na Orave a nejaké zamestnanie. Som vyučený tlačiar. Dlhé roky som robil v reklamnej agentúre, potom veľmi dlho vo vydavateľstve Nový čas a moje najkrajšie zamestnanie bolo, keď som robil zástupcu náčelníka na lanovke v Bratislave. Práca v lese, to sa mi páčilo. Potom som robil u kamaráta v realitnej spoločnosti a nakoniec sme začali rozmýšľať nad týmto.
Ako rodina ste sa na nápade všetci zhodli?
Je to zaujímavá časť toho celého. S manželkou sme sa na tom vedeli zhodnúť. Syn takisto prejavil nadšenie, pretože Škandináviu mal rád už od detstva, lebo s nami chodil na dovolenky a dokonca študoval na vysokej škole Švédčinu. A dcéra, tá nie. Mala teraz maturity, žije s kamarátmi a rovnako, ako mne v jej veku nenapadlo, že budem chcieť bývať v lese, tak ona nad tým tiež vôbec nerozmýšľa.
Plánuješ sa tu zamestnať, alebo skôr byť „správca Savolaxu“?
To skôr. Ešte by to chcelo vymyslieť ďalší zdroj príjmov, možnosti sa tu určite nájdu. Úmysel je zaregistrovať sa tu, platiť si odvody a získať dôchodok.
Akú časť z roku tu trávite?
Minulý rok som tu bol od apríla do konca septembra, teraz to bude takisto. Syn príde koncom septembra, aby sme odviezli autá na Slovensko a z jari sa zasa vrátime.
Keďže tu máte 100Mb/s internet, tak predpokladám, že si v aktívnom spojení so Slovenskom.
Áno, vďaka internetu je veľmi jednoduché udržiavať kontakty. Hlavne je pekné, že všetci naši kamaráti si chatky bookujú rok dopredu, aby mohli prísť. Nielen kvôli Švédsku, ale aby sme boli opäť spolu, lebo máme vybudovanú veľkú komunitu priateľov – či už v Budmericiach, alebo v Bratislave – a všetci sem radi chodia. Zatiaľ každý rok a pridávajú sa ďalší.
Ako je to s cudzími? Chodí ich sem stále viac?
Už je to pol na pol. Chodia najmä Nemci, Nóri a Holanďania, ktorí si naše domčeky prenajímajú cez booking.com a rôzne agentúry. Nemeckí hostia chodia do Savolaxu už dlhé roky a počas pobytu si rovno zerezervujú termín pre budúci rok.
Za akým účelom sem najčastejšie chodia?
Najlepší hostia sú nemeckí dôchodcovia, ktorí prídu a neváhajú si dva páry prenajať každý svoj domček. Majú golfové palice, chodia na ryby, na lodičku, turistikovať, oddychujú tu a dokonca si prehodia zasielanie svojich nemeckých novín do našej poštovej schránky na celú dobu pobytu.
Čože? Chodia im sem nemecké noviny?
Áno. Mali sme tu Nemcov a ráno som videl jedného z nich, ako ide k našej poštovej schránke, pozrie do nej a odíde. Tak som rozmýšľal, či chcel nejaké reklamné noviny na čistenie zeleniny. Druhý deň sa to zopakovalo a vytiahol odtiaľ hrubé noviny. Tak som za ním išiel a povedal mi, že to je jeho Bayerische Staatszeitung, ktorý si vždy prehlási na miesto, kde trávi dovolenku. Chodí mu síce o deň neskôr, ale má svoj denník, ktorý odoberá už 25 rokov.
Ako vyzerá poštár na švédskom vidieku? Schránky sú od seba pomerne ďaleko.
Chodí autom, volant má na pravej strane a z auta hádže poštu rovno do schránok. Riedko osídlené oblasti majú miesta, kde je na kope aj niekoľko desiatok schránok, kde poštár nahádže poštu a obyvatelia si ju tam vyzdvihnú, hoci bývajú aj niekoľko kilometrov odtiaľ. Pošta vám určí, na ktorej strane máte mať schránku, lebo poštár ide určitý okruh a poštu vhadzuje len z pravého okienka. Dokonca v zime musíš odhrnúť sneh tak, aby sa dostal ku schránke, leb nie je povinný vystupovať z auta. Ak nemáš odhrnuté, tak ti poštu hodí vedľa do snehového záveja.
Chodia len „skutočné“ listy a zásielky, alebo aj veľa letákov?
Chodia aj letáky. Je to raz za týždeň a sú to letáky obchodných sietí, podobne ako u nás.
My síce vidíme, že máš susedov, ale – máš susedov?
Mám susedov. Dokonca mám s nimi dobré vzťahy, ale nestretávame sa často. Iba sused Anders, ktorý býva oproti cez jazero, ten sa zastaví často. Tým, že žije sám ako starý mládenec, tak sa chce veľmi vyrozprávať. Ale mám aj susedov, s ktorými sa vždy zdravím, keď ich stretnem, no je to zriedkavé. Možno ste si všimli, že tí ľudia akoby boli neviditeľní. Ani pri ich domoch nikoho nevidíš.
Akí sú Švédi?
Švédi sú fajn, pokiaľ s nimi už sedíš a bavíš sa. Ale Švéd za tebou príde len výnimočne, aby nadviazal kontakt. To je úplne nemysliteľné. Dokonca sú až akoby defenzívni. Keby si mu niečo začal robiť pod oknami, hlučne sa správať alebo robiť inú neplechu, tak Švéd radšej bude za oknom pozerať, ale nikdy by ho neotvoril a nepovedal ti, či by si sa mohol stíšiť. Oni sú presvedčení, že každý sa má správať slušne a nevie ťa k tomu ani vyzvať, pretože očakáva, že to urobíš sám. Ale potom sa stretneš so situáciou, keď príde oslava Midsommaru, čo je stred leta a najdlhší deň v roku, 21. jún. Pre nich je to možno väčší sviatok ako Vianoce. Je to deň, kedy začínajú letné prázdniny. Sviatok pripadá vždy na najbližšiu sobotu, stretnú sa a deti s nádhernými venčekmi z kvetov vo vlasoch tancujú a spievajú pod midsommarovým stĺpom.
Čiže tam sú kamoši.
Áno. Potom deti pošlú domov a do rána sa s alkoholom vedia pekne zabaviť. Boli sme toho svedkami minulý rok, keď nás pozvali a priniesli sme si tam víno v trojlitrových Bag-in-Boxoch. Kamarát ma upozornil, že aj oni majú také boxy na stole. Ale nebolo to víno, bola to Koskenkorva vodka. Z nej si nalievali tak, ako sme si my nalievali víno. Je ľahké si predstaviť, ako rýchlo sa dostali do nálady, alebo boli úplne mimo.
Takže raz za rok sú zvieratá.
Raz za rok sa udeje niečo takéto, kedy si povolia uzdy. Okrem toho u nás býva ešte Finnkulturdag, čiže deň fínskej kultúry, lebo náš región po Tridsaťročnej vojne osídľovali Fíni. Vtedy sem prídu ľudia, ktorí tu kedysi bývali a žili, vrátane miestnej komunity. Varia sa tradičné jedlá fínskych drevorúbačov. My sme v kotlíku uvarili jahňací guláš, aby sme sa im predstavili ako noví susedia. Podávali sme ho zadarmo a zaujímavé je, že Švédi si kupovali ich slaninové placky či hot-dogy a k nám nikto neprišiel. Potom sme zistili, že to bola tá ich ostýchavosť a podozrivé im bolo aj to, že je to zadarmo. Tu je to nezvyklé, že im ponúkame hodnotné jedlo zdarma. Tak sme nasadili taktiku, že pri prvom očnom kontakte sme návštevníka ponúkli, aby ochutnal náš slovenský guláš. Vtedy sa ľad prelomil. Po zjedení sa nikdy nezabudli vrátiť a povedať, že to bolo fantastické a poďakovať. Takže kontakt musíš začať ty.
Chladní, ostýchaví, ale srdeční.
Presne tak. Potom sa to rozšírilo a chodilo viac a viac ľudí. Manželka k tomu napiekla smotanové a slivkové posúchy. Tí sa išli zblázniť, pretože oni naozaj žijú na hot-dogoch.
Hovoríš po švédsky?
Mám nejaké základné lekcie, čítaný text vyrozumiem, ale všetci tu hovoria po anglicky, takže tá pravá motivácia mi zatiaľ akosi chýba. Ale určite mám v pláne hovoriť po švédsky, lebo považujem za nutné, aby som sa s ľuďmi mohol porozprávať v ich rodnom jazyku.
Nemajú problém komunikovať po anglicky?
Vôbec.
Cítiš sa v ich domácom prostredí ako cudzinec?
Asi ani nie. Zatiaľ som nespozoroval ani náznak, že by nás nejak vymedzovali. Od začiatku nás zapájajú do všetkého verejného života, ktorý tu je. V lete sa dejú dve akcie, ale vždy nám dajú vedieť, zastavia sa a zavolajú nás, že pred akciou treba poupratovať a pohrabať lístie na Festplats-i, čo je miesto, kde sa komunita stretáva. Vždy tam radi ideme a je to veľmi družné.
Všimli sme si, že nikto tu nemá ploty a aj garáže sú otvorené. Dôvera a bezpečnosť je tu štandard?
Áno, to je to najdôležitejšie. Tu sa s tým neráta, že by ti mal niekto niečo ukradnúť, preto ostali veľmi prekvapení, keď sa Európa otvorila a zrazu sa tu kradne. Je to veľmi zlá vizitka napríklad pre Poľsko. V obchode s domácimi potrebami bežne kúpiš tabuľku v poľštine s textom Objekt je chránený kamerovým systémom.
Takže tabuľka Vitajte sa v polštine asi kúpiť nedá.
Nie. (smiech)
Pred každou druhou garážou sme videli americké autá.
Áno, má to historickú súvislosť. V povojnových 50-tych rokoch sa priviezlo do škandinávie množstvo amerických áut . Nakoniec si na ne zvykli tak, že ich dovážali vo veľkom a dnes z toho majú národné hobby. Najväčší zraz klasických amerických áut na svete sa koná každý rok vo švédskom meste Västerås, kde sa predvedie viac ako 20-tisíc áut.
Takže do budúcna elektromobil a vedľa toho americký šesťliter.
Presne tak. (smiech)
Je Švédsko pripravené na elektromobily?
Zatiaľ veľmi nie. Nórsko je, ale tiež hlavne v okolí hlavného mesta. No keď žiješ v divočine, tak nemáš veľa možností nabíjať, takže to nemá zmysel. Hlavne potrebuješ väčší dojazd.
Vo vašej oblasti bolo kedysi najviac losov vo Švédsku. Ako je to teraz?
Teraz práveže málo. Premnožili sa vlky a veľmi ich zdecimovali.
Rieši sa to?
Loviť vlky je zakázané, s čím, samozrejme, súhlasím. Príroda si tieto veci vie vyregulovať sama.
A losy sa loviť môžu?
Už aj to je obmedzené, lebo je ich málo.
Chodia k tebe aj poľovníci?
Poľovnícka sezóna začína v októbri, v roku 2014 ich zopár u nás bolo ubytovaných. Ale ja s tým nie som úplne zmierený, že máme hostí, ktorí strieľajú okolité zvieratá. Zatiaľ to ešte neriešim, lebo ani tento rok tu už v októbri nebudeme. Keď sme odtiaľto odchádzali pred dvomi rokmi do Bratislavy, tak pred nami išlo poľovnícke auto s prívesom, na ktorom bola losia krava s malým losím teľaťom. Veľmi smutný pohľad. Je to brutálne, že niekto zastrelí matku s dieťaťom.
Architektúra je tu všade rovnaká?
Áno, všetko z dreva. Murované stavby sú výnimkou. Na vidieku je to úplný štandard.
Ako je to s farebnosťou?
Nikto nevymýšľa. Najbežnejšia je typická falunská červená, potom biela, sivá a žltá.
Ten stereotyp o Švédoch, že sú depresívni kvôli tomu, že trpia nedostatkom svetla v zime, je podľa teba pravdivý?
Ja som tu celú zimu ešte nikdy nebol. No môže to súvisieť s melatonínom.
Čo je pre Švéda dovolenkou?
Švédi objavili teplé krajiny. Začali Bulharskom, Gréckom a teraz už vo veľkom kupujú nehnuteľnosti v Thajsku. Zo zákonníka práce im vyplýva, že musia čerpať päť či šesť týždňov dovolenky vkuse, takže Švédsko je v lete úplne paralyzované, čo sa týka úradov a podobných inštitúcií.
Ako vplýva skoré svitanie a neskoré západy slnka v lete na teba?
Ja sa z toho teším, najdlhší deň má 20 hodín. Na to si človek zvykne. Výskumy tvrdia, že si máš zastierať okno, aby si sa normálne vyspal, lebo k spánku je potrebná tma. Ale ja si nezastieram.
Koľko má najdlhšia noc?
Je to opak najdlhšieho dňa. No netreba si predstavovať tmavú noc. To znamená, že cez deň je tu akoby pod mrakom. Nie je to žiadna tragédia. Horšie je to za polárnym kruhom. Keď sú tie najdlhšie noci, tak slnko tam nevyjde vôbec.
Ako je to s obmedzením alkoholu?
Nie je. Je to len v Nórsku. Švédi tým, že vstúpili do Európskej únie, museli prijať zákony únie a skončila tu aj prohibícia.
Čiže tu sa alkohol predáva normálne?
Kúpiš ho, ale iba v štátnej sieti obchodov.
Sú tu obmedzenia na cukor, podobne ako v Nórsku?
Tu nie. Ale neďaleko od nás v mestečku Charlottenberg je vybudované najväčšie obchodné centrum vo Švédsku. Bolo postavené kvôli Nórom, ktorí si tam chodia nakupovať sladkosti a alkohol. V Nórsku máš dokonca viacero cien v McDonalde. Buď jedlo zješ na mieste, alebo vezmeš so sebou a rozdiel je aj to, či si k menu dáš normálnu Colu alebo Colu Zero. Pretože Cola bez cukru je lacnejšia.
Takže najlacnejšie je Zero so sebou.
Presne tak. Je to vtipné, lebo si objednajú menu so sebou kvôli nižšej cene a aj tak ho zjedia reštike pri stole.
Čo by sa mohli naučiť Slováci od Švédov a naopak?
Neviem. Možno by sa nemuseli tak ostýchať. Je to tu historicky dané, pravdepodobne aj preto, že žili v takom odlúčení od najbližších susedov. Takmer všetci na vidieku žili na samotách. No to stále nie je nič hrozné, sú to veľmi dobrí ľudia. Okrem toho by sa od nás mohli naučiť pestrejšie variť, lebo stravu majú veľmi jednotvárnu a vo veľkom nabehli na polotovary. Kupujú si veľké konzervy párkov, rozpekacie pečivo a pizzu. Týmto sa živia doma, čo mi príde choré.
No, mali sme problém vybrať si chlieb, ktorý by sa aspoň trochu podobal tomu slovenskému.
Áno. Väčšinou majú toastové chleby a takmer všetky sladké.
A čo gulôčky?
Tie sa tiež predávajú ako polotovar a sú celkom dobré.
***
