Väčšina žien so mnou bude určite súhlasiť, keď poviem, že máločo poteší tak, ako neočakávaný dar. Ak sú nim kvety, tak o to lepšie. Nájsť však krásnu a nezvyčajnú kyticu je častokrát umenie. Práve také však nájdete už druhým rokom v Bratislave na Blumentálskej v Ateliéri Papaver. Založili ho partnerky v biznise a švagriné Lenka Vargová a Monika Vargová. Svoj prvý ateliér otvorili pred 6 rokmi v Trnave a dnes rozdeľujú svoj čas medzi tieto dve výnimočné kvetinárstva. Na začiatku sa rozhodli, že ponúknu ľuďom trochu iné prístupy k floristike a vyšlo to. Dnes sú ich kytice synonymom nežnej krásy, ktorou potešíte každú (nielen) ženu.
Text Zuzana / Foto Nora a Jakub 
Ako vznikol Ateliér Papaver?
Lenka: Boli sme spolužiačky na vysokej škole, spolubývajúce, dobré kamarátky a teraz sme už aj švagriné. Takže sa z Ateliéru Papaver stala taká rodinná firma. Už počas školy bolo našim snom spoločne vytvoriť niečo, čo sa bude týkať prírody. Obe sme študovali záhradnú krajinnú architektúru a spojenie s floristikou a rezanými kvetmi nám prišlo úplne prirodzené. V roku 2010 sme otvorili Ateliér Papaver v Trnave a v roku 2014 aj tu v Bratislave.
Monika: Z malej trnavskej firmy sa nám podarilo vytvoriť niečo, čo si našlo miesto aj v Bratislave. Postupom času sme pridružili k tejto profesii kvetinovú školu, ktorú vedieme primárne v Bratislave (ale občas aj v Trnave) a venujeme sa aj firemným klientom.
Čo si máme predstaviť pod pojmom „kvetinová škola“?
Lenka: Kvetinová škola vznikla z dôvodu, aby ľudia, ktorí ju navštevujú získali prehľad o tom, aké kvetiny majú doma a aké sú ich možnosti. Takisto sme chceli ukázať, že rezané kvety patria do našich domovov a stala sa z nich každodenná súčasť. V súvislosti s kvetinovou školou sme vydali aj e-knihu, ktorú si môžete na našej stránke stiahnuť zadarmo. Snažíme sa v nej odpovedať na otázky ohľadom starostlivosti o rastliny. V ďalšej knihe predstavujeme kvety v nadväznosti na štyri ročné obdobia. Pre tých, ktorých zaujíma aranžovanie, sme v novembri minulého roka vydali knihu, v ktorej nájdete množstvo fotopostupov. Vznikla ako podpora myšlienky, že príroda je dôležitou súčasťou nášho života a chceme našim zákazníkom ukázať, ako s ňou môžu narábať. Nájdete v nej vždy niekoľko nápadov ako podľa sezóny zapojiť do vášho života rezané kvety.
Monika: Chceli sme našim zákazníkom ponúknuť niečo viac, ako len možnosť kúpiť si kyticu. Na kvetinovej škole, ale aj iných akciách, máme príležitosť sa s nimi stretnúť a sprostredkovať im informácie, ku ktorým by sa inak možno nedostali.
Lenka: Berieme to aj ako možnosť dodatočného servisu. Predsa len, kvety sú živý tovar a potrebuje starostlivosť.
Aké boli teda vaše začiatky v Trnave? Predsa len, aj teraz trochu vybočujete z radu.
Lenka: Odlišovali sme sa naozaj výrazne a reakcie boli rôzne. Museli sme veľa vecí prepočuť.
Monika: Ale aj veľa vecí odmietať. Napríklad, keď niekto prišiel, že chce kyticu z klinčekov, tak sme im vysvetlili, že to jednoducho nie je naša vízia floristiky. Aj keď na Slovensku nie je bežné odmietnuť zákazníka, my sme to robili. Bolo to zvláštne a samé sme s tým mali na začiatku problém. Nakoniec sa to ale ukázalo ako správna voľba a chodia k nám len tí, ktorí nám rozumejú a my rozumieme im.
Lenka: Keď chceš prísť s niečím iným, tak neexistuje podľa mňa iná cesta. Treba si ju vyšliapať nanovo. Budovanie klientely nebola samozrejmosť, bolo to o tom, že sme vydržali.
Monika: Malo to ale dobrú odozvu, tak sme vedeli, že ideme správnym smerom.
Aké to bolo, keď ste prišli do Bratislavy?
Lenka: V Bratislave to bolo trochu iné, jednoduchšie. Ale zase, otvárali sme 5 rokov po trnavskom Ateliéri Papaver, takže aj situácia sa zmenila.
Monika: Predovšetkým sa zmenil trh, a tak ako prebieha nejaká food revolúcia, cítime to aj my v rámci kvetov. Ľudia už majú iný pohľad na vec a v Bratislave so zákazníkmi nebojujeme.
Kedy nastal moment, že ste si povedali, že mať vlastné kvetinárstvo bude pre vás to pravé?
Monika: My sme vždy v kvetinárstvach bojovali s tým, že nemali veci podľa našich predstáv. Keď sme ich požiadali, že si chceme kúpiť kvety len tak, na voľno, tak to nechápali. Vzájomne sme si s Lenkou všímali, že nás to rozčuľuje. Nechápali sme, prečo to nemôže fungovať voľnejšie. Celé to bolo pre nás príliš skostnatené a upäté.
Lenka: Určite to neprišlo len tak, zrazu. Už od začiatku sme chceli ísť týmto smerom. A či to je ten správny smer sme neriešili. Bol to jednoducho ten náš smer, tak sme to cítili a vedeli sme sa cez neho vyjadriť. Táto práca nás veľmi baví a nepotrebujeme sa utvrdzovať, že to čo robíme je správne.
Monika: Tým, že nemáme nič skopírované, tak to vlastne ani neriešime. Nepozeráme sa dozadu ani dopredu. Ideme si vlastnou cestou a uvidíme, čo nám to prinesie.
Čo vás v rámci kvetín baví najviac a naopak, čo vás nebaví vôbec?
Monika: To, čo nás nebaví, nerobíme, takže na to ti neviem odpovedať.
Lenka: Je veľmi príjemné, že sa nám tie činnosti striedajú. Raz je to kvetinová škola, potom svadba, obchod, workshop, záhrada. Záhradná architektúra je skôr práca za počítačom, viazanie kvetov v obchode je skôr fyzická práca, takže sa to pekne strieda. Človek sa nikdy nenudí.
Sú všetky kvety, na ktoré si zákazník zmyslí, dostupné celoročne?
Monika: Nie, nie sú. Ešte to tak ďaleko nie je. Už sa dostupnosť samozrejme predlžuje, ale stále máš kvety, ktoré v určitom období nedostať. Keď si niekto zmyslí, že chce v januári svadbu z pivoniek, tak to stále nie je možné. To sa snažíme ľuďom vysvetliť aj v našej e-knihe, že nie je možné mať vždy kvety, na ktoré si zmyslíme.
Lenka: Zväčšuje sa škála celoročne dostupných kvetín, ale stále to nie sú ani zďaleka všetky.
Monika, ty už máš svadbu za sebou. Mala si kyticu z Papaveru?
Monika: Áno, viazala som ju spolu s Lenkou v Trnave. Rovno z ateliéru som išla potom na svadbu.
Lenka: Ja som dokonca v ten deň ešte do 12:00 pracovala, keďže sme prvé tri roky nemali žiadnych zamestnancov. A to som bola svedok!
Čo je momentálne populárne v svadobnej kvetinovej výzdobe?
Monika: Teraz je to v prvom rade o svadbách v stodole alebo vonku. Trendom je jednoduchosť, ale tá nie vždy vyzerá tak efektne, ako si to ľudia vysnívajú – najmä keď majú referenciu z fotiek. Tie bývajú nastajlované fotografom, ale v skutočnosti to potom môže pôsobiť skôr prázdne. Myslím si, že ale vieme pracovať s nevestami a čo sa výzdoby týka, trochu ich usmerniť. Vždy sa snažíme prispôsobiť tomu, kde sa svadba koná, koľko ľudí na ňu ide a podobne. Ďalšou otázkou je výška rozpočtu, ktorá je vždy určitým limitom.
Existujú kvety, ktoré sú pre vás typicky slovenské?
Monika: Dálie alebo georgíny. Dálie, keď niekto zbadá, tak si hneď povie, že toto sme mali v predzáhradke u babky. Tulipány sú tiež klasika.
Lenka: Podľa mňa aj veľa kríkov je takých – šípka, orgován.
Čo máte rady okrem kvetov?
Lenka: Rady cestujeme, čítame, baví nás šport.
Monika: Chodíme do divadla. Máme rady činnosti, ktoré sú opakom toho, čo robíme denne v práci a vieme sa pri nich zrelaxovať. Doma dokonca ani nemáme príliš veľa kvetov. Stačia nám v práci. To má tak ale asi každý.
***
Monika a Lenka Vargové