Niekedy sa človek zobudí, zapne Facebook a nie je sklamaný. Napríklad ako vtedy, keď vznikol prvý hemmetovský komiks od Eastern Hipster. Ešte krajšie na tom bolo, že nám jeho autor nechcel povedať, že sme frustrované mamičky alebo premotivované umelkyne, ale svojským spôsobom naznačil, že si našu prácu cení. Vtedy som si úprimne musela priznať, že ma pochvala naozaj potešila. Niet teda divu, že sme sa snažili tohto človeka ukecať, aby bol práve Hemmet médium, kde sa odhalí – čo sa vlastne aj celkom podarilo. Aj keď výsledok je asi iný, ako ste dúfali, tento rozhovor a fotky stále ponúkajú náhľad do duše mladého copywritera, ktorý stojí za projektom Eastern Hipster.
Ako vznikol Eastern Hipster?
Celé to vzniklo viac-menej spontánne. Spolu s kamarátom sme robili komiks o kamarátke, kde sme sa inšpirovali jej východniarskymi hláškami a Zdenou Studenkovou na Plese v Opere. V tom čase sme uvažovali aj o blogu, ktorý by bol paródiou na módnych blogerov, chceli sme robiť blogerské pózy s Lidl igelitkami a spisovali sme klebety, ktoré si rozprávajú ľudia v slovenskom „fashion biznise“.
Nakoniec sa ten blog nikdy neuskutočnil, ale ja som začal robiť svoje koláže a kamarát kreslí vlastný komiks, kde rieši svoj život z pozície nevinného zajačika, ktorý má rád bradatých mužov a stretáva sa s Annou Wintour. Jemu sa nakoniec podarilo presadiť sa v skutočnom módnom biznise, na ktorý sa my tu iba hráme, tak už stratil ten malomeštiacky pohľad na veci.
Mňa začala v kolážach fascinovať postava Sue Ellen, ku ktorej som mal vzťah už od detstva, keďže moja babka bola veľkou fanúšičkou Dallasu. Zapamätal som si ju ako zúfalú alkoholičku, ktorá stále čaká na manžela a popri tom sa opije. V tom čase som bol tiež vo vzťahu a cítil som sa podobne ako ona – stále som opitý na niekoho čakal. Keď sa to skončilo, začal som práve vyrábať tieto bubliny a ony začali, ani neviem ako, kolovať po internete. Koláž Popolušky s hláškou „Bejby nebude sedět v koutě!“ sa zjavila ako ilustračný obrázok českej párty Pioneer, potom kolovala po internete a zrazu pozerám, že Kristína Farkašová ju tiež zdieľala na svojej stránke. Vtedy som si povedal, že nadišiel čas dať to celé pod nejakú hlavičku. A tak vznikol Eastern Hipster, čo mal byť pôvodne názov pre značku socialistického oblečenia. Vymyslel som ho pre kamarátku, ktorá bola ústrednou postavou pôvodného komiksu. Takže takto sa kruh uzavrel.
Tvoj humor je celkom úzko orientovaný a nie každý mu musí porozumieť. Prečo si si vybral práve takéto témy?
Vybral som si témy, v ktorých sa orientujem. Napríklad politika mi je úplne cudzia a nemyslím si, že môj humor bude mať dosah na politikov. Toto sú vtipy z komunity, ktorú mám rád. Občas ma v nej niečo naserie alebo mi pripadá také absurdné, že mám potrebu to určitým spôsobom spracovať, aby som sa tým potom nemusel zaoberať v bežnom živote.
Nebojíš sa, že ti dôjdu nápady?
Nebojím, lebo väčšinou si robím srandu sám zo seba. Sue Ellen sú väčšinou moje zážitky, Alexis Colbyová je len ďalšia protivnejšia poloha mojej osobnosti. Vždy to preexponujem a dám to do komiksovej polohy. V poslednom čase som sa odosobnil od hipsterstva a začal som sa venovať fenoménu sociálnych sietí. Tieto posty boli dokonca ešte úspešnejšie, pretože mali dosah na väčší počet ľudí. Nefunguje to tak, že by som si dal tému a tej by som sa potom venoval, ale je to skôr konkrétna situácia – ako keď sa mi kamarátka sťažovala, že jej druhá kamarátka už nelajkuje profilovky. Téma hipsterstva je daná asi aj skupinou ľudí, okolo ktorých sa pohybujem, ale inšpiráciu čerpám aj z iných vecí.
A takisto ma inšpiruje zbytočne veľké ego niektorých ľudí, čo je asi nevyčerpateľná studnica nápadov. Skôr mám obavy, že získam nadhľad a jednoducho mi takéto malichernosti budú ukradnuté.
Ktorý bol tvoj prvý naozaj úspešný komiks?
Prelom nastal s postom s Tonbogirl. Medzi nami vtedy vznikol taký milý pingpong, ľudia sa na tom celkom zabavili a ja som jej aj poďakoval za takúto milú reakciu. Ďalším momentom bolo, keď Saša Šmidáková zamerala pozornosť na niečo iné ako svoje ego a všimla si, že existuje stránka, ktorá si z nej robí nemiestnu srandu. Popri tom, ako zotrela Eastern Hipster, skritizovala aj slovenských módnych návrhárov a vyhejtovala Urban Market, a ja som sa na tom celkom pobavil, lebo na jednej strane písala, ako sa hejtovať nemá, a na druhej strane vymenovala všetkých, ktorí jej prekážajú. Jednoducho ego nepustí. Potom to ešte bola Evelyn Benčičová, ktorá sa v jednom videu tvárila ako konceptuálna umelkyňa, a aj keď používala samé sofistikované slová, tak to pôsobilo strašne bizarným dojmom. Jej hláška „Holokaust, ktorý sa stal niekedy alebo niekedy“ je proste paradoxom dnešnej doby. K Evelyn však musím povedať, že som nedávno videl jej rozhovor s Adelou Banášovou, kde sa na nič nehrala, a celé to pôsobilo sympatickým dojmom.
V minulosti som riešil aj námety, ktoré mi podsúvali iní ľudia, ale za tým som spravil hrubú čiaru a už si nenechám do toho kecať. A práve vtedy som spravil komiksy ako Ice bucket challenge Matky Terezy, Popoluška na afterke, poprípade Čo sa mračíš, však to máš do životopisu! To sú veci, ktoré sa šíria samy, lebo nejde o škandalizovanie iných ľudí, sú to skôr témy, ktoré sú bližšie širšiemu publiku. Momentálne sa venujem viac vlastným pocitom a tomu, čo je mi blízke. Samozrejme, že keď sa s tým dokáže stotožniť viac ľudí, tak posty idú lepšie, ale nie je to mojím cieľom.
Pre koho robíš Eastern Hipster?
Nikdy som sa nezamýšľal nad cieľovkou. Raz som išiel na pohovor a mal som v portfóliu svoje vtipy, napríklad obrázok s Čubírkovou, ktorá si na Hlavnej stanici pýta jeden celý a jeden osminový lístok. Môj budúci šéf sa ma pýtal, že áno, je to vtipné, ale že tomu rozumie asi len veľmi málo ľudí a či nemám potrebu to dovysvetliť. Povedal som mu, že kto môj humor pochopí, tak to je môj čitateľ. Nejdem na to tak, že tvorím obsah pre určitú cieľovú skupinu, ale vytváram veci, ktoré snáď potom nájdu svojich čitateľov. Toto je moja stratégia, ktorá vlastne ani nie je stratégiou.
Nedávno si začal aj ďalší projekt. O čom je?
Eastern Hipster sa venujem už rok aj pol a začína byť pre mňa veľmi psychicky náročné byť iba v jednej nemilosrdnej polohe. Preto som na istý čas chcel s týmto komiksom úplne skončiť. Ako protipól vznikol nový projekt TROŠKA TROSKA, kde sú väčšinou moje prúsery, zlyhania a to, čo sa mi nedarí. Je to istá forma sebareflexie a prvýkrát skúšam robiť osobný projekt v spolupráci s niekým iným. Oslovil som na spoluprácu kamarátku, ktorá je podobný magnet na prúsery a má podľa mňa talent na písanie, ktoré vzbudzuje emócie. Teraz spracúvame naše absurdné príbehy alebo veci, ktoré sa nám stali, experimentujeme s formou a snažíme sa posunúť facebookové statusy do niečoho plnohodnotnejšieho.
Máš plány na niečo väčšie? Napríklad knihu?
S Eastern Hipster mi pár kamarátov navrhovalo, že by sme mohli spraviť výstavu obrázkov, no pre mňa je to až príliš nízke umenie, tak som to zavrhol. Väčšie plány mám s projektom TROŠKA TROSKA, ale uvidíme, ako na to budú ľudia reagovať, pretože dnes to je s dlhými textami náročné. Je to však niečo, čo si viem predstaviť, že by som posunul. Najdôležitejšie je, že nás to núti sadnúť na zadok a písať, takže nikdy nevieš, čo z toho nakoniec vznikne.
Prečo si sa rozhodol, že budeš na Hemmete?
Mne sa to zdá ako fajn experiment. Čo sa týka Hemmetu, boli tu veľmi dobré rozhovory, ktoré som si s chuťou prečítal – napríklad so Zolom Kisom, preto som to potom publikoval aj na Eastern Hipster, lebo to bol podľa mňa skvelý článok. Alexandru Barth mám takisto veľmi rád, a keď niekto povie, že chodí upratovať, aby sa mohol venovať umeniu, tak to si zaslúži obdiv a nie súcitné pohľady. Úplne na začiatku som si prečítal rozhovor s Janou Šlinskou, ktorá v ňom dala tipy na zaujímavé knihy, ktoré som si nakoniec buď kúpil, alebo požičal. Pre mňa je to projekt, ktorý prezentuje ľudí, ktorí sú pomimo nášho newsfeedu, ale stoja za to, aby sa o nich vedelo. Nie že by som sa pasoval do tej roviny aj ja, ale som rád za tento experiment a zároveň som sa chcel pohrať s tým, ako spraviť hemmetovský rozhovor antihemmetovsky.
Prečo sa nechceš odtajniť?
Eastern Hipster je už také moje alterego – niečo ako Batman a Bruce Wayne. A hlavne sa tam občas prejavia vlastnosti, ktorými by som sa nie úplne chcel zapísať do pamäti ako súkromná osoba. Prípadne aby ľudia kričali „Aha, to je Eastern Hipster!“, keď prídem do podniku. Veľa ľudí ani nevie, nakoľko sú niektoré témy pre mňa intímne, a práve anonymita mi pomáha uchrániť si to. Nie je to len o tom, že si vďaka tomu môžem viac vyskakovať.
Snažia sa ľudia zistiť, kto si?
Raz sa mnou prišla partia ľudí, ktorá si ma vypátrala cez niekoho, koho ani nepoznám (čo je dosť desivé), a pýtali si odo mňa autogramy. Bolo to celkom smiešne.
Ako si sa podpísal?
Jeden z nich to chcel pre kamošku Janku, tak som mu napísal: „Janka, nepojeb sa. Čin-čin, Sue Ellen.“ To však bolo vo veľmi podnapitom stave, tak sa za to teraz ospravedlňujem.
