Michal a Sandra Stasselovci

Mladý manželský pár, ktorý tvoria Michal a Sandra Stasselovci, stojí za množstvom zaujímavých projektov. Krajšia polovička Sandra vyštudovala priestorové plánovanie na Fakulte architektúry STU a Urban Studies v Amsterdame – v meste, ktoré na nej zanechalo výrazné stopy. Momentálne však pracuje v Nadácii Pontis a venuje sa individuálnej filantropii. Michal je grafický dizajnér, ktorý si skúsil nielen štúdium dejín umenia, ale aj reštaurovanie sochy. Obaja majú radi Bratislavu a ročný pobyt v Holandsku sa pre nich stal impulzom k tomu, že aj doma treba robiť zmeny a začať hlavne od seba a svojho okolia. Založili teda experimentálnu platformu Vnútroblok, v rámci ktorej sa venujú aj projektu mobilných záhrad. Ten je prístupný nielen ľuďom zo susedstva, ale aj nadšeným záhradkárom, ktorí svoj kúsok zeme v mestskej džungli ešte len hľadajú. V súčasnosti sa však vďaka obrovskému záujmu verejnosti kapacita záhrady na Sasinkovej vyčerpala, a preto aktívne hľadajú ďalší priestor. Takže pokiaľ máte voľný pozemok v meste a neviete čo s ním, ozvite sa Sandre a Michalovi.

Aký je život v Bratislave?

Sandra: U nás je trochu problémom fakt, že nemáme – napríklad na rozdiel od Holanďanov – vzťah k akejsi mestskosti, k tomu, že ľudia by mali byť k sebe povrchne milí, mali by sa správať určitým spôsobom, aby bolo naše spolunažívanie čo najpríjemnejšie. Mali by sme sa naučiť deliť sa o verejný priestor s ostatnými. Chceme ľudom ukázať, že je dobré mať radosť zo života v meste a práve tú sa snažíme podporiť našimi projektmi.

Michal: Ja vidím ako problém to, že sa príliš separujeme jeden od druhého. Žijeme izolovaní vo svojom priestore a keď máme vyjsť von, radšej sadneme do auta, aby sme sa nemuseli s nikým stretnúť, a len „preplávame“ na miesto určenia bez toho, aby sme utrpeli nejakú ujmu.

Čo teda robí Vnútroblok?

Michal: Chceli sme niečo zmeniť, ale zvolili sme si „ľahkú tému“. Nechceme vyriešiť rómsky problém ani kriminalitu v Bratislave, chceme len trochu naštartovať susedský život. Našťastie, táto činnosť nie je limitovaná tým, že by sme museli dosiahnuť konkrétny výsledok, nejaký efekt to bude mať vždy.

Sandra: Naším najvyšším cieľom je, aby ľudia, ktorí sa u nás stretávajú, začali časom fungovať spoločne ako komunita. Chceli by sme, aby generovali vlastné vnútorné zdroje a nadobudli pocit, že spoločnými silami dokážu naozaj niečo zmeniť k lepšiemu. Na určitej úrovni to tak už funguje, a to nás teší.

Jednou z výrazných aktivít, ktorej sa venujete, je koncept mobilných záhrad. Ako sa to celé začalo a ako ste zháňali pozemky na tento projekt?

Sandra: Nebolo to ľahké. Počas práce na svojej diplomovke som mapovala nevyužívané miesta v Bratislave a hľadala možnosť, ako im nájsť nové využitie – nejakým lacným, premiestniteľným spôsobom – a to vytvorením mestských záhrad. Potrebovala som ale zistiť, ktoré pozemky sú mestské a ktoré súkromné. Tieto informácie však nie sú verejne prístupné, keďže záznamy katastrálneho úradu, ktoré bývali ešte pred pár rokmi online, boli zásahom zhora stiahnuté. Mala som však šťastie a našla som človeka, ktorý mi pomohol, a tým pádom som vedela získať informácie o aktuálnom stave v Starom Meste.

Zmapovala som si teda všetky nevyužité pozemky a vytypovala si tie, na ktorých by sa náš projekt dal uskutočniť. Podmienkou bolo, aby bol pozemok v centre mesta, teda aby bol dobre dostupný a mal v sebe určitú mestskosť. Spravili sme si zoznam a začali kontaktovať majiteľov. Určite sme mali desať, možno pätnásť stretnutí. Väčšina z nich bola síce príjemná, ale v konečnom dôsledku nám majitelia aj tak oznámili, že pozemok chcú v najbližšom čase využiť, takže s nami, bohužiaľ, nebudú môcť spolupracovať. Podobne to bolo aj s majiteľom pozemku, kde sa nachádzajú mobilné záhrady v súčasnosti, jeho sa nám však podarilo prehovoriť.

Povedz nám, ako Mobilné záhrady fungujú.

Sandra: Na to, aby sa človek do záhrady dostal, v nej musí buď byť niekto zo záhradkárov, alebo musí poznať kód od bránky. Ten kód ale nie je problém získať, ak tam chce niekto naozaj chodiť. Vnútri potom nájde boxy plné kvalitnej zeminy postavené na paletách, aby sa dali ľahko presunúť. Momentálne ich máme asi 50, máme aj fóliovník a maringotku. Takisto je tam stôl a lavice, čím nabádame ľudí k maximálnemu využitiu priestoru.

Michal: Máme tam napríklad kompost, ktorý využíva dosť ľudí.

Sandra: Snažíme sa prilákať najmä ľudí z okolia, aby to malo ten požadovaný susedský rozmer. Ak však niekto chce dochádzať z inej mestskej časti, nebudeme mu brániť, práve naopak.

Momentálne sa využíva len jedna záhrada?

Sandra: Keď sme našli tento pozemok, prestali sme hľadať ďalej, kapacitne sme v tom čase nezvládali robiť na viacerých naraz.

Dokedy plánujete byť na tomto mieste?

Sandra: Máme v pláne byť tu do polovice roka 2014. Do konca februára sme mali otvorenú výzvu na nových záhradkárov. A keďže sa prihlásilo veľa ľudí (ktorých nám bolo ľúto jednoducho odmietnuť kvôli tomu, že sa kapacitne na Sasinkovu nezmestia), rozhodli sme sa založiť druhú záhradu.

Preto teraz veľmi intenzívne vybavujeme pozemok v blízkosti tých záhradkárov, ktorí sa prihlásili. Každého sme si dôkladne zaznamenali, lokalizovali a teraz sa snažíme ešte v priebehu jari získať priestor a založiť druhú záhradu. Potom presunieme základňu, čo je maringotka, fóliovník a niekoľko boxov, na iný pozemok a pokúsime sa vybudovať infraštruktúru na novom mieste. Na to, aby sme mohli tento presun spraviť, potrebujeme nájsť niekoho, kto existujúcu záhradu udrží pri živote a my budeme dávať prvotný impulz zase niekde inde. Taká je teda naša predstava.