Melisa Mincová je v súčasnosti asi najživším príkladom úspešnej módnej blogerky z nášho malého rybníčku. Útla, usmievavá dievčina z petržalského paneláku našťastie nie je iba peknou tváričkou, ale už tretím rokom sa venuje aj štúdiu udržateľného rozvoja v Edinburghu. Ako sama povedala, jej izbička je naozaj detská, dospelácku má až tú, v ktorej býva v Škótsku. Miniatúrne kráľovstvo v železobetónovej džungli však má niečo do seba. A kto Melisy ešte nemá dosť, alebo sa po večeroch nudí, nech si prečíta jej Ask.fm. Občas to naozaj stojí za to.

 

 

Na začiatok by si mohla povedať niečo o svojom štúdiu, ako ho chceš pretransformovať do reálneho života, alebo ako ho aplikuješ v móde.

 

Nechcela by som asi robiť také tie štandardné joby, ktoré by z môjho štúdia vystali. Je celkom lukratívne študovať tento odbor, keďže z toho vzídu rôzni konzultanti ohľadne životného prostredia a podobne. To, čo my preberáme, je väčšinou politika, súčasné dianie a problémy životného prostredia. Mali sme aj stať o „sustainable fashion“, ale to boli iba dve prednášky v prvom ročníku. Už som sa pýtala na diplomovku a snáď sa s tým bude dať niečo riešiť. Viac by som ti povedala, keby som to už mala rozpísané, len neviem, či mi nechýba aj ten módny background. Aj keď nejaký vlastne mám, ale len taký amatérsky.

 

Keď sa obliekaš, zamýšľaš sa nad tým, či je tvoje oblečenie sustainable, alebo nie je?

 

 
Ale áno, aj keď som v tomto trochu pokrytec. Keď sú tie veci zadarmo, tak nemám problém si obuť aj kožené topánky, ktoré samozrejme dlhšie vydržia. Tie veci, čo tu vidíš, tak sú buď zadarmo, alebo po eure zo sekáča, tak to riešim ja. Veľmi málo vecí si kúpim nových a obetujem na to väčšie množstvo peňazí. Čo ma však momentálne zabíja, je American Apparel. To máš ale zase sweatshop free, takže to nemusia byť iba sustainable materiály, ale tá sociálna stránka tam je. Sustainable development je spojenie ekonomických, sociálnych a ekologických faktorov. My sa k tomu blížime veľmi pomaly. Sustainable development is a journey, it’s not a destination.
Myslíš, že sa tak dá žiť?
Veď to, o tom by som chcela tú diplomovku písať, či sa tak vôbec dá žiť alebo je to neskĺbiteľné s tým ako svet funguje. Ja sa väčšinou snažím kupovať veci zo sekáča, alebo prerábam mamine veci. Minule mi za to aj niekto nadával na blogu, ale myslím, že u mňa sú takíto ľudia na zlej adrese.
Dávnejšie som aj písala esej o tom, že prečo má Slovensko jednu z najnižších ekologických stôp v Európe. Nie je to o tom, že sme takí strašne neuvedomelí, ale nemáme prachy na veci, ktoré sú trvalo udržateľné. Takže aj to, že nemám peniaze, ma tak trochu limituje.
Máš pocit, že je to naozaj len o peniazoch?
Nie, samozrejme. Vo mne to je už nejak zakorenené. Už od strednej školy, keď som bola vegánka, to bolo tak, že nehodím papier do zmiešaného odpadu, keďže tam nepatrí. Je to automatické.
Aj keď tie topánky, no… sú z Číny, to ma raz zabije.

Melisu nájdete na blogu MeowNEKI NEKO alebo na Facebooku.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Pictures Lucia & Text Zuzana 

NEWSLETTER

To najlepšie z HEMMET
Emailová adresa