Paulína Vinter

Vyštudovala marketing, ale k móde bola vedená celý život vďaka mame krajčírke. Práve s mamou na Slovensku založila značku me&m a po zaujímavom rozbehu a lokálnom úspechu sa rozhodla, že chce viac. Od módy z toho praktického pohľadu sa dostala k jej hlbšiemu významu. Teóriu módy odišla študovať do Štokholmu (tento odbor je možné študovať ešte v New Yorku). Bude teda jednou z prvých oficiálnych teoretičiek módy vôbec. Okrem štúdií stážuje vo švédskej módnej značke BACK návrhárky Ann-Sofie Back, ktorá stála aj pri zrode celosvetovo populárnej švédskej módnej značky Acne a okrem línie BACK je aj kreatívnou riaditeľkou Cheap Monday. Paulína Vinter pracuje na oddelení predaja pre Škandináviu a venuje sa všetkému od komunikácie, plánovania eventov, distribúcie až po monitoring.

Ako si sa dostala k móde?

Narodila som do rodiny, v ktorej je mama krajčírka. Keď sme boli malí, mali sme dve detské izby: v jednej sme boli tri sestry a v druhej bol brat. V tej chlapčenskej bol aj šijací stroj. Som zo štyroch detí a kým bola mama s nami dlho na materskej, zvykla doma šiť malé zákazky. Krajčírske remeslo sme teda ako deti mali stále ped očami. Mama mi hovorila, že to, že k nemu budem mať vzťah, bolo jasné už od môjho detstva. Už ako jedenapolročné dieťa som si vraj zapichovala špendlíky do jej žehliacej dosky. Neskôr ma naučila, ako šiť ručne aj na stroji. Asi 90 percent toho, čo sme nosili, nám ušila práve mama. Neskôr, keď som vyrástla, začalo ma čoraz viac fascinovať aj estetično za krajčírskym remeslom.

Prečo si teda šla študovať marketing a nešla si rovno riešiť módu?

Spoločnosť je v súčasnosti nastavená tak, že od 17,5-ročného človeka sa očakáva, že bude vedieť odhadnúť, v akej profesii sa bude v živote cítiť dobre. Nebola som si tým úplne istá, tak som sa rozhodla ísť pragmatickejšou cestou na marketing, ktorý mi odporučila sestra.

Čo bolo tvoje prvé vážnejšie dielo?

Začalo sa to jedným kabátom, ktorý vznikol zhodou okolností po 5-dňovom výlete v Štokholme. Z nakumulovaných vizuálnych vnemov vznikol kabát. Nakúpila som materiály, načrtla ho a mama mi ho ušila. Nafotili sme ho a ľudia reagovali pozitívne. Tak vznikol nápad na našu spoločnú značku me&m (ja a mama).

Aký bol príbeh vašej značky po tomto kabáte?

Ušili sme ďalšie veci. Navrhovala som ich intuitívne podľa toho, čo by som sama chcela nosiť. Neskôr sme veci nafotili. Vždy som mala šťastie na to, že v mojom okolí bolo množstvo šikovných ľudí. Fotografov, dizajnérov, grafikov, maliarok. Bez nich by sa veci neposunuli tam, kde sú.

Ako vznikla vaša prvá kolekcia?

Prvú kolekciu sme vlastne vytvorili na výlete v Austrálii. Tam sme pozbierali nápady, ktoré sme neskôr na Slovensku zrealizovali. Po uverejnení kolekcie sme ju odpromovali aj prostredníctvom neformálnej prehliadky v skrytej záhrade v centre Bratislavy. Vtedy narástlo povedomie o značke. Bol to rok medzi tým, čo som doštudovala marketing a začala študovať vo Švédsku. Mala som čas budovať značku, ale cítila som, že o fenoméne módy v teoretickej aj praktickej rovine potrebujem vedieť viac. Ten rok bol skvelý, ale vedela som, že bez dostatočných skúseností nebude možné vybudovať značku s pevnými základmi. Myslím si, že človek sa musí veľa naučiť, aby veci robil poriadne. A pomalý prístup znamená dostatok času na tvorbu a kultiváciu kvality. Kvalita je pre mňa prvoradá, čo sa oblečenia týka. A téme kvality, nadčasovosti a udržateľnosti sa venujem aj prostredníctvom svojho štúdia v Štokholme.

Ako si sa dostala do Štokholmu a prečo práve toto mesto?

K Škandinávii som bola afinná, odkedy si pamätám. V dvadsiatich som si povedala, že sa začnem učiť nový jazyk a vybrala som si švédčinu. Vtedy bolo dosť ťažké nájsť v Bratislave kurz jazyka, ktorý som vtedy vnímala ako bizarný. Celé to rozhodnutie za mňa asi urobilo moje podvedomie. To je taká vtipná vec, iba som si iba dala do Google slová Stockholm, university a fashion a pamätám si, že prvý link, ktorý mi to vyhodilo, bol link na školu, kde teraz som. Presťahovala som sa, zmenila som rutinu a som tu spokojná. Mám pocit, že v tomto meste mám väčší priestor na vlastný rozvoj, estetický aj akademický.

Doma si mala niečo rozbehnuté, zaujímavú značku a nábeh na úspech. Nechala si to tak a odišla si. Ako to pokračuje po tom roku, čo si preč?

Musela som viac-menej zastaviť všetku aktivitu, ktorú som doma mala. Teraz robíme iba malé, jednoduché zákazky a drobnosti, ktoré stihneme, kým som raz za pol roka na Slovensku s mamou. Musela som si zvyknúť na to, že sa nedá sedieť jedným zadkom na dvoch stoličkách a že sa naozaj musím ešte veľa učiť. Z času na čas bolo náročné pochopiť to, ale z dlhodobého hľadiska verím, že som urobila správne rozhodnutie. Vďaka škole a práci v obore sa naučím toľko, koľko budem považovať za vhodné a potrebné, a potom sa k me&m vrátim v plnej sile, nápady si zbieram.

Čo by sa podľa teba mali naučiť Slováci od Švédov a naopak Švédi od Slovákov?

Vždy, keď sa po určitom čase vrátim zo Slovenska do Švédska, dosť dlho mi chýba náš humor. Tie naše jazykové hračky a lokálne nuansy, ktoré vieme tvoriť a chápať iba my. Na Švédsku sa mi zase páči to, že je tu na všetko systém, ktorý výborne funguje. Samozrejme, tento ich systém tu už má za sebou nejaké desaťročia fungovania. Existuje tu určitá infraštruktúra a podhubie je tu už pre všetko vrátane módy vytvorené. Švédsko má výraznú národnú identitu, s ktorou sú všetci stotožnení a viac-menej spokojní. Ľudia nemajú potrebu za každú cenu vytŕčať z davu len tým, že by robili veci inak ako ostatní, lebo ten dav jednoducho funguje dobre.