Petra Arbetová

Vo Fínsku som pol roka študovala na Inštitúte dizajnu v meste Lahti. Vycibrila som si tam hlavne techniku, na ňu sa kládol naozaj veľký dôraz. A nakoniec si aj povedala, že moja technika sa natoľko posunula, že si budem môcť dovoliť svoje veci aj predávať. Ten pol rok bol asi najlepší v mojom živote. Bolo skvelé starať sa sama o seba. A aj prístup na škole je úplne odlišný – u nás sa primárne rieši koncept, aj keď precízne spracovanie je rovnako dôležité, u nich ide pri tvorbe o maximálne subjektívnu vec a hlavne o dokonalé remeselné spracovanie. Zo začiatku som z toho bola celkom vyhúkaná, lebo u nás fungujú konzultácie s profesorom, ktorý študentovi povie svoje námietky a nasmeruje ho. Vo Fínsku sa ma profesor na konzultácii spýtal, ako by som svoj návrh spracovala, ale do dizajnovej stránky sa mi nemiešal. Škola bola veľmi dobre technicky vybavená, a tým pádom sme mali úplne iné možnosti na sebarealizáciu. Ale nebolo to len o šperkoch – mali sme keramické kurzy, učili sme sa pracovať s drevom. Prístup profesora bol viac individuálny a šlo hlavne o to, čo sa chcem naučiť ja. Zlepšila sa mi aj angličtina a rozšírili sa mi obzory, pretože som mala spolužiakov z rôznych kútov sveta. Uvedomila som si aj to, že veľa z nás sa podvedome prenáša do svojich dizajnov. Prehĺbila sa tam aj moja láska k severskému dizajnu, ktorého jednoduchosť sa reflektuje v mojej tvorbe.

Etsy je americký portál a moje veci najčastejšie putujú práve do Ameriky. Teraz som mala nejaké objednávky aj z Austrálie, Singapuru a rôznych exotických destinácií. Hovorím si, že keď už tam nejdem ja, tak aspoň moje šperky.

Kamarátka mala náušnice, ktoré sa mi veľmi páčili, a rozhodla som sa, že si podobné vyrobím. Môj otec je veľký kutil a doma sme mali množstvo materiálu, ktorý sa dal zužitkovať. Prvé veci som však vyrábala z korálkov a lepila ich sekundovým lepidlom. Neskôr som sa nakontaktovala na jedno dievča študujúce šperk na VŠVU a išla som na letnú akadémiu šperku k Hany H. Kašičkovej, ktorá ma neskôr pripravovala aj na prijímačky. Vždy som však inklinovala skôr k minimalu.

Najskôr si šperk nakreslím. Inšpiráciu čerpám najmä z geometrických tvarov, každodenných objektov. U mňa to nie je tak, že by som vychádzala z prírody alebo niečoho špecifického. Prvotná je väčšinou myšlienka, tú sa snažím rozvíjať v rámci svojich kresieb, a potom bádam a pracujem s materiálom. Väčšinou vytváram kolekcie, čo znamená, že šperky majú nejakú logickú a estetickú nadväznosť. Na svojej stránke mám viacero kolekcií, ktoré aktuálne predávam, ale snažím sa, aby bol môj rukopis viditeľný pri všetkom, čo robím. Jedna z mojich obľúbených kolekcií sa točí okolo diamantov, nie však kameňov – nie som úplne ten typ, ktorému by sa páčili – ale okolo ich tvaru. Ten som potom preniesla napríklad do návrhu prsteňa, ktorý tento tvar reflektoval. Ďalším detailom sú u mňa aj krabičky, ktoré vždy odzrkadľujú tvar šperku.

Veľmi ma baví produktový dizajn. Podľa mňa to nie je v šperku nič podradné, ako si niektorí ľudia myslia. Jediné, čo sa mi naozaj prieči, sú šperky bez nápadu, keď za dizajnom nič hlbšie nie je. Vždy sa snažím vyvážiť umeleckú a praktickú rovinu, ktorú vkladám do každého jedného môjho návrhu. To, čo produkujeme v škole, je na druhej strane niečo úplne odlišné, vyžaduje sa tam od nás vyššia dávka kreativity a zaujímavé spracovanie. Klasická zlatnícka práca by nám asi neprešla.

Nedokázala by som sa tým momentálne ešte uživiť, ale popri škole to zatiaľ stačí a moje zárobky idú len z tohto. Samozrejme, závisí to od mesiaca, ale zatiaľ som spokojná. Veľmi ma to baví a mám ohromnú radosť z toho, že moje veci nosia ľudia od Ameriky po Čínu a tešia sa z toho. Skvelý je aj pozitívny feedback, keď mi zákazníci napíšu, že sa šperk páčil tomu, komu ho kupovali, alebo že ho radi nosia.