Oľga Paštéková

Niekedy sa stane, že to, čo má človek na očiach, si všíma najmenej. Podobne to bolo aj s Oľgou. Samozrejme, tým nechcem povedať, že by som ju ignorovala, len to nie! Stále som si ale vravela, že jej raz napíšem, až som napokon vždy zabudla. Náhoda ale chcela, že som si v jeden večer spomenula a povedala si, že by bola chyba, ak by sme ju nenavštívili. Maliarka a VJka Oľga Paštéková nás pustila nielen k sebe do ateliéru, ale zároveň aj domov. Na jedenástom poschodí petržalského paneláku sa odohráva množstvo kúziel – so štetcom, farbami a plátnom aj s projektorom. Umenie však nie je jej jediná láska, ďalšou je jednoznačne útulkáč Kibo, ktorý hádže na návštevy dokonale nacvičené psie oči. Koho jej vídžejské schopnosti zaujmú a chcel by ju vidieť naživo, určite sa vyberte na Hochspannung! do KC Dunaj už tento piatok 28. marca 2014. A pochváľte jej video set, určite sa poteší.

Ako začínaš tvoriť?

Vychádzam z maliarskych denníkov. Zachytávam do nich zážitky, ale niekedy čerpám inšpiráciu aj z fotografií. Večer si sumarizujem deň a rozmýšľam o tom, čo budem maľovať. Nerobím to iba rekreačne, žijem tým. Pripravujem si témy, predtým, ako začnem vytvárať niečo väčšie, koncipujem obraz, experimentujem na menších formátoch. Hľadám, hrám sa, skúšam techniky, materiál – tuš, akryl, škrabanie, vymývanie, kedysi som používala aj asfalt. Keď robím sériu, cyklus, všetko ide bokom. Ponorím sa do toho.

Maľovanie je tvoja hlavná náplň práce?

Nie, učím aj na strednej umeleckej škole, je ťažké sa uživiť iba maľbou. Vybrala som si prácu, ktorá mi umožňuje nájsť si čas aj na vlastnú tvorbu. Ak by som pracovala v nejakej reklamke, asi by som ten čas nemala. Vypadla by som z kolobehu tvorby, a to som nechcela. Na vysokej škole ťa neustále tlačia termíny, prieskumy a si nútený makať, často aj po nociach. Potom príde „sloboda“ a nie je ľahké nájsť si svoj systém práce a spojiť zárobkovú činnosť s vlastnou tvorbou, keďže trh je tu naozaj malý. Ak si niekto myslí, že byť umelcom je jednoduché, tak sa mýli.

Ako sa učí mladá generácia umelcov?

Mladí sa učia dobre a sú šikovní. Ale sú aj úplne iní, ako sme boli my. Sú veľmi ovplyvnení Facebookom, značkami, trendmi, ktoré ich obklopujú. Ja som rada, že učím, kontakt s mladými je prínosom aj pre mňa. Ale človek musí byť stále v strehu, je nutné mať prehľad, dokázať s nimi diskutovať a byť stále pár krokov pred nimi.

Prejdime od mladej generácie k vídžejingu. Keď si predstavím VJa, tak si spomeniem na hudobnú stanicu MTV alebo VIVA2 koncom 90. rokov. Ľudia, ktorí uvádzali klipy, boli a sú VJi. To ale asi nebude to, čo robíš ty…

No, to nebudem ja. Vždy ma zaujímala možnosť spojiť „vizuálno“ a hudbu. Preniesť do toho moje dojmy a pocity. Asi pred desiatimi rokmi som si prečítala rozhovor v časopise Živel, ktorý sa venoval téme vídžejingu. Takže som sa tomu začala venovať intenzívnejšie. Išla som na workshop, ktorý robil VJ Zden, potom mi zavolali Foolk a DJ Lixx, a tým sa to rozbehlo. Začala som vídžejovať na rôznych akciách, často zadarmo, lebo tak to u nás chodí, množstvo kultúry sa vytvára len na základe nejakého nadšenia a nie za účelom zisku. Na vážnosti to nabralo, keď som začala robiť pre NuSpirit. Bola to dobrá škola, lebo som musela vídžejovať od 23. do 5. hodiny, niekedy aj dlhšie, a bolo treba pripraviť si k tomu aj kvantum materiálu. Už tri roky po sebe robím aj na festivale Grape, kde sa starám o jeden stage. Dohováram sa s hudobníkmi o ich predstave, ale väčšinou prijímajú moju víziu. Pracujem s animáciami, videami a niekedy aj so svetlami. Robím aj pre akcie ako Hochspannung! a rôzne iné párty.

Čo je teda vídžejing?

Pri vídžejingu sa na stenu alebo na plátno premietajú veci z počítača. Dôležité je teda mať počítač, ktorý ako-tak funguje, a projektor. Potom môžeš rozohrať hru videoloopov, obrázkov, abstraktných, grafických vecí a videí. Program, ktorý používam, umožňuje vytvoriť sekvenciu rôznych snímok a čerpať aj materiály z vlastnej kamery, mobilu alebo dokonca z Youtube.

Materiál si pripravuješ dopredu?

Za ten čas, ktorý sa tomu venujem, sa mi už nazbierala slušná zbierka materiálu – a celé to nosím v hlave. Keď zaznie hudba, niečo dynamické alebo pochmúrne, poprípade rytmické, tak mi vyskočí, že „aha, k tomu patrí toto video!“ a okamžite ho dám.

Ideálne ale je, keď spolupracujem s konkrétnym projektom a nemusím improvizovať, vypočujem si set a pripravím si projekciu dopredu. Okrem DJov som spolupracovala aj s kapelami ako Purist alebo Bad Karma Boy a s nimi bola spolupráca naozaj dobrá. Vypočula som si lineup a počas prestávok sa preladila na ďalšiu skladbu, rytmizovala som k tomu aj svetlá a atmosféra bola super.

Robila si niečo také, kde si sa mohla ako VJ vyblázniť? Kluby majú predsa len obmedzené možnosti.

Veľmi dobré sú napríklad beánie, kde si to naozaj užijem. Takisto na festivale Grape, tam majú veľkú LED stenu, ktorá žiari dňom i nocou. Najlepšie bolo ale na Fléde v Brne s Foolkom a DJ Lixxom. Posadili ma na poschodí k svetlám, dohodla som sa s osvetľovačom, aby mi podľa potreby stiahol svetlá, a premietala som na niekoľkometrové plátno svoje fantázie. Táto akcia bola pre mňa naozaj skvelá, ľudia sa bavili.

Ako sa ti najlepšie vídžejuje?

Najlepšie sa mi, samozrejme, robí, keď mám voľnú ruku. Niekedy sa mi ľudia snažia diktovať farby, obrázky, odmietajú abstrakciu a tak podobne. Občas je to aj stresujúce, ale dá sa to zvládnuť. Vždy je to však aj o tom, že s niekým si sadneš viac a s niekým menej. V poslednej dobe už robím len akcie, kde ma tá hudba vyslovene baví.