Peter Fabor

Žiť a pracovať na pláži je v určitom období snom asi všetkých Slovákov z chladných miest, hôr a nížin, no na realitu sa tento sen podarí premeniť len málokomu. S jedným z nich sme sa však stretli. Peter Fabor je usmiaty mladý muž, plný zdravých názorov a entuziazmu. Jeho chuť žiť život v teple a v blízkosti pláže ho zaviala až na Kanárske ostrovy. Tu v roku 2013 založil svoj prvý Surf Office. Pôvodne dizajnér, ktorý sa venoval navrhovaniu webových aplikácií v Prahe, dnes žije v ďalšej slnkom zaliatej krajine ako stvorenej na surfovanie – v Portugalsku. V hlavnom meste Lisabon otvoril už tretiu pobočku Surf Office, zatiaľ najväčšiu, a svoj čas naplno venuje biznis developmentu tohto projektu. Prečo sa nakoniec rozhodol nevrátiť do Prahy, ako to vyzerá s Kanárskymi ostrovmi, prečo má tak rád Lisabon a komu je určený Surf Office, si prečítajte v cestovateľskom vydaní HEMMET.sk.

Čo je Surf Office?

Je to priestor pre ľudí, ktorí cestujú k pláži a zároveň chcú pracovať. Vytvorili sme miesto, kde ľuďom ponúkneme zázemie na prácu, budú tam mať dovolenkové prostredie a budú obklopení komunitou podobných ľudí.

Prečo si si pre prvý Surf Office vybral Kanárske ostrovy?

Kanárske ostrovy som už predtým trochu poznal. Bol som tam niekoľkokrát surfovať, vedel som po španielsky a je tam celý rok super počasie. Práve počasie bolo asi najzákladnejším kritériom pre výber lokácie. Môj prvý kontakt s Kanárskymi ostrovmi bol veľmi prostý – Ryanair tam zaviedol lacnú linku z Bratislavy. Na Slovensku boli stále vnímané ako miesto, kam chodia zbohatlíci. Zrazu si aj ľudia ako ja mohli dovoliť ísť tam – s kamarátmi, takí, čo spia v aute, na pláži alebo v hosteli. Veta „bol som týždeň na Kanárskych“ nabrala trochu iný zmysel ako predtým.

Ako si sa dostal k surfovaniu?

Asi pred deviatimi rokmi som bol na stáži v Barcelone, kam za mnou prišiel kamarát, ktorý už skúšal surfovať. Presviedčal ma, že sa mi to veľmi bude páčiť. Sadli sme teda na autobus do Francúzska smer Saint Sebastian, iba s ruksačikom a spacákom. Za vyše týždňa, čo sme tam boli, ma surfovanie tak nadchlo, že sa mu venujem doteraz. Kombinácia športu a oceánu ma veľmi baví.

Ako často sa dostaneš na surf?

Najskôr som chodil vždy v lete, na mesiac, dva. Potom som však začal pozerať aj po letenkách v zimných mesiacoch, napríklad práve na Kanárske ostrovy alebo do Maroka. Časom sa to teda stal šport nie letný, ale celoročný. Zistil som, že mi nestačí venovať sa mu pár mesiacov, keď je teplo. Chcel som bývať dostatočne blízko pláže, aby som sa v surfovaní mohol zlepšovať. Teraz, keď som na Kanárskych ostrovoch, tak surfujem naozaj často (je to hlavne blízkosťou Surf Office k pláži), v Lisabone sa snažím aspoň raz do týždňa, keďže pláž je predsa len trochu ďalej.

Kedy si sa rozhodol, že na Kanárskych ostrovoch otvoríš Surf Office?

Keď som mrzol v Prahe a celú zimu to tam bolo šedé a slnko poriadne nevyšlo. Človek vždy chce pravý opak toho, čo má – ja som mal veľa zimy a chcel som teplo. Keďže som dizajnér, väčšina mojej práce spočíva v kreslení na počítači. Komunikácia s kolegami programátormi prebiehala takisto väčšinou online. Tak som si povedal, že toto môžem robiť aj z pláže. Už vtedy som nosil v hlave nápad na Surf Office, vytvoril som tomu projektu jednoduchú stránku a povedal som šéfovi, že by som rád robil z Kanárskych, že to bude vlastne to isté, ako keby som bol o poschodie nižšie, iba budem na pláži. Šéf mi povedal, aby sme to vyskúšali, a tak sa aj stalo.

Vracal si sa vôbec do Prahy?

Ale áno. V tej firme som nakoniec robil ešte relatívne dlho, približne deväť mesiacov. Chodil som raz za mesiac alebo za dva na meetingy do Prahy, nakoniec som však dal prednosť Surf Officu. Do Prahy sa však vždy rád pozriem, mám tam množstvo kamarátov a mám to tam naozaj rád.

Ako dlho si tam podľa pôvodného plánu chcel ostať?

Neviem. Mal som takú naivnú predstavu, že to nepôjde vôbec a zatvorím to po krátkom čase, alebo sa to rozbehne tak rýchlo, že v priebehu roka to vyrastie natoľko, že to budem môcť oddelegovať na niekoho iného a otvoriť Surf Office niekde inde. Nakoniec som tam bol dva roky a ani jedna z mojich predstáv sa nenaplnila. Síce som otvoril druhý Surf Office v Kalifornii, ale Kanárske ostrovy som mal stále ako základňu a nemohol som ju len tak opustiť. Moje plány s týmto projektom sa teda menia, ale vízia ostáva rovnaká. Niekedy neviem presne povedať, čo bude o dva mesiace. V prípade Surf Office v Kalifornii od prvého kontaktu po prvé grilovanie na záhrade prešli dva mesiace. Stále to však bolo trochu v punkovej rovine, čo teraz už nefunguje. Surf Office aj jeho kapacita rastie, a preto sa to už nedá robiť tak, ako som to robil na začiatku. Celé je to komplikovanejšie a chce to viac príprav.

Ako to teda vyzerá so Surf Office na Kanárskych ostrovoch?

Momentálne neberieme rezervácie. Snažím sa to niekam posunúť, rozšíriť, lebo pôvodná kapacita, ktorú sme mali, už nebola dostačujúca. Podobný prípad je aj Kalifornia. Chceli sme si otestovať, či to bude fungovať, a fungovalo to dobre. Z dlhodobého hľadiska to však treba posúvať a na tom momentálne pracujem. Na druhej strane, keby som hneď na začiatku nad všetkým premýšľal tak, ako to robím teraz, tak by som nič neotvoril. Takže všetko je tak, ako to má byť.

Nakoniec ťa to zavialo do Lisabonu. Prečo?

Lebo je to najviac cool mesto v Európe! (smiech) Študoval som tu cez Erazmus, Portugalsko som precestoval a milujem ho. Za sedem rokov, odkedy som tu bol prvý raz, sa Lisabon neuveriteľne zmenil – k lepšiemu. Na každom kroku je cítiť, že sa tu niečo deje – či už je to gastro, startupy, rôzne projekty. Teraz to tu vrie a najbližších niekoľko rokov bude Lisabon hot spot Európy. Cítiš sa tu podobne ako v Berlíne – žije to tu, mesto je cool, čo zároveň priťahuje zaujímavých ľudí, ktorí priťahujú ďalších ľudí. Lisabon ma obrovský potenciál. Je tu pláž, 300 slnečných dní do roka, celý december som surfoval, je tu vynikajúce jedlo, nie je tu draho.

Díval som sa na to hlavne z osobného hľadiska – kde by som chcel bývať. Po dvoch rokoch som mal Kanárskych ostrovov predsa len dosť. Pláž je super, teplo je super, ale chýbalo mi tam množstvo iných vecí – kreatívni ľudia mimo Surf Office, komunita, energia, objavovanie nových miest, reštaurácií, kaviarní. Chcelo to zmenu a Lisabon sa ukázal ako správna voľba. Veľmi ho porovnávam s Prahou. Je tu kopec parkov, máš kam ísť na pivo, ale je tu teplo! (smiech) Trošku demotivujúca je len jedna vec – veľmi sa chcem naučiť po portugalsky, no nedarí sa mi. Nikto so mnou totiž po portugalsky nechce hovoriť, všetci tu vedia anglicky.

V Lisabone sme sa stretli v januári. Mesto je krásne, ako si povedal, je tu čo robiť, ale aj tak sa človek neubráni pocitu, že je to trochu mesto duchov. Množstvo budov v centre je prázdnych, zjavne tam nikto nebýva. Ako to vnímaš ty?

Ty si tu v období, keď je v Lisabone štatisticky najmenej ľudí z celého roka. Tu to funguje veľmi sezónne. Príď sem v máji a pochopíš, že miesta, ktoré si teraz navštívila s radosťou, ani nebudeš chcieť vidieť, také to bude prepchaté. Niečo ako v Prahe Karlov most alebo Staroměstské náměstí. Pre mňa to však má svoje čaro. V lete sa ti sem nahrnie aj kopec ľudí za prácou a turistov. Domáci takisto nebývajú v centre, skôr na okraji. Biznis centrá sú tiež v okrajových štvrtiach. Centrum je naozaj založené skôr na službách, gastronómii a zábave, to ľudia vyhľadávajú. Pravdou však je, že kopec priestorov je opustených. Portugalci sú mentalitou obchodníci, má to korene už v moreplavectve, ktorému vládli. Tu si každý otvorí nejakú trafiku, obchodík, kaviarničku, malú reštauráciu – a práve s príchodom krízy kopec týchto malinkých biznisov skrachovalo a už neotvorilo.

Ako dlho plánuješ ostať v Lisabone?

Lisabon sa mi veľmi páči a viem si predstaviť, že by som tu ostal aj niekoľko rokov a mal tu svoju základňu. Baví ma byť tu a cestovať na iné miesta.

Ako vyzerá človek, ktorý sa rozhodne stráviť svoj čas v Surf Office?

Profesijne sú to väčšinou ľudia, ktorí pracujú v IT, ale nie je to pravidlo. Sú to hlavne ľudia, ktorí môžu pracovať na diaľku – copywriteri, spisovatelia, účtovníci, marketéri a podobne. Ďalej by sa to dalo rozdeliť na freelancerov a zamestnancov. Najskôr som si myslel, že sem primárne budú chodiť freelanceri, ale teraz tvoria majoritu návštevníkov práve zamestnanci. Dokonca je aj dosť veľa firiem, ktoré sem vezmú skupinu ľudí, a napríklad tu pracujú na nejakom projekte. Je to prínosom nielen pre zamestnanca, ale aj pre firmu. Ľudia sú u nás produktívnejší, lebo ich nič nerozptyľuje, a čiastočne to berú aj ako dovolenku – aj keď časť dňa pracujú. Na konci pracovného procesu však vidia niečo nové, zaujímavé, nejakú odmenu, výlet, večeru a to ich motivuje. Takže z toho ťaží aj jedna aj druhú strana.

Dokážu ľudia využívať potenciál, ktorý im prináša Surf Office?

Ako ktorí. Sú ľudia, ktorí toho veľa nespravia a majú to skôr ako výlet – napríklad ako ty (díky :D, pozn.). Do officu idú iba vtedy, keď musia. Skôr si užívajú destináciu a majú to ako backup, keby sa niečo vyskytlo a museli pracovať. Zoznámia sa tu s ľuďmi, ale práca nie je ich primárnym dôvodom. Potom sú aj takí, ktorých musím vyháňať, aby konečne vypadli od počítača a šli von. Ideálny je podľa mňa taký zdravý prístup, keď máš prácu, ktorú potrebuješ vyriešiť, sadneš si ráno do kancelárie, spravíš, čo treba, dáš si cieľ. Keď to a to dokončím, tak pôjdem napríklad na výlet loďou. V normálnych podmienkach v tvojej klasickej kancelárii by ti to možno trvalo oveľa dlhšie, tu máš chuť dokončiť to čo najskôr a aj si trochu užiť. Tým, že na začiatku sa tu ľudia často nepoznajú, takisto odpadá klasické vykecávanie pri práci a prokrastinácia. Motivuje ťa to, že ostatní robia. Mám pocit, že ľudia efektívnejšie využívajú svoj čas. Často tu mám aj takých, ktorí sem chodia niečo dokončiť. Napríklad teraz je tu Francúz, ktorý dokončuje knihu. Doma sa na ňu nemohol sústrediť, tak si povedal, že ju dokončí za týždeň v Surf Office. Keď si sadne do kancelárie, tak za ním nikto nechodí, neotravuje, nemá čo upratovať.

Prečo by podľa teba mali do Surf Office prísť aj ľudia, ktorí si myslia, že doň tak celkom nepatria?

V prvom rade nemusíš surfovať, aby si mohol prísť do Surf Office. Takých ľudí je tu možno už len tretina. Je to skôr o tom, že prídeš na iné miesto, no nie ako turista, ale ako miestny. Pracuješ tu, si tu v podstate na ten týždeň, dva doma. Stretneš tu množstvo zaujímavých ľudí, vznikajú tu rôzne kamarátstva, vzťahy, ľudia sa navzájom navštevujú, tvoria spolu. Ty s tými ľuďmi bývaš, takže ich spoznáš relatívne rýchlo. Je to trochu taký koncentrovaný Erazmus, kde spoznáš na malom priestore množstvo rozličných osôb. V reálnom živote toto nezažiješ, lebo sa do podobných situácií nedostaneš. Dá ti to veľa poznatkov o nových kultúrach, mentalitách, profesiách. Od veľa ľudí sa tu dá niečo naučiť, treba to len využiť. Najlepšie to zhŕňa asi heslo Surf Office „Kill the routine“ (Zabi rutinu). To, že nechodíš na 9.00 do práce, zmeníš prostredie, neobeduješ v tej istej menučkárni, ťa dokáže naštartovať a napadajú ti veci, ktoré by ti inak možno nenapadli. Dosť to však závisí aj od toho, aký si typ. Či chceš networkovať, alebo nie. Čím viac je u nás ľudí, tým väčšia je aj šanca, že tam stretneš niekoho, kto bude tvojím parťákom na nejaké špecifické hobby, ktorému holduješ.

Rád sa socializuješ s ľuďmi, ktorí prichádzajú do Surf Office?

Za normálnych okolností som introvert, ale v Surf Office sa tvárim, že som extrovert. (smiech) Myslel som si, že by to mohlo fungovať tak, že ľudí nechám, aby si robili, čo chcú, ale nie je to tak. Taký človek je tam potrebný, a tí, ktorí k nám prichádzajú, tiež očakávajú, že s nimi budem komunikovať. Nemôžem im predsa povedať, keď sa ma niečo spýtajú, že tu máš link na článok a prečítaj si. Každému ten príbeh musím povedať s nadšením a ten to nadšenie prenesie na ostatných. Samozrejme, mám aj obdobia, keď mám chuť sa len zatvoriť doma a nič nehovoriť. Aj moja frajerka sa naučila, že ráno nerozprávam. Preto si dávam každé ráno tak hodinku pre seba, než zídem do kancelárie a som konfrontovaný s prvým „How are you?“.

Zažívaš v Surf Office množstvo zaujímavých situácií. Utkvelo ti niečo v pamäti?

Áno, ale samozrejme mi napadlo hneď niečo negatívne. (smiech) O tom však nerád hovorím. Z tých pozitívnych máme takú romantiku. Jeden chalan došiel na Kanárske na týždeň, úplne náhodou, lebo tam bol jeho kolega. Zoznámil sa tam s jednou Španielkou a už majú dieťa. V lete ma dokonca pozvali na svadbu. To bolo úplne na začiatku Surf Office a je to taký pekný príbeh.

Kde vidíš Surf Office o rok, možno o dva?

Všetko závisí od toho, či a akých investorov sa mi podarí zohnať. Buď to pôjde rýchlo, alebo pomaly. Ako som však už povedal, ani jedna z týchto ciest nie je pre mňa zlá. Každá má svoje výhody aj nevýhody. Či už pre biznis, alebo pre môj osobný život. Chcem to ďalej rozvíjať, mať z toho radosť, stretávať nových, zaujímavých ľudí, robiť s nimi zaujímavé bočné projekty, mať z toho zábavu. To je moja primárna motivácia. Ak by mi mali na úkor úspechu vypadávať vlasy a bol by som na nervy a nespokojný, tak neviem, či by som to chcel robiť. Taká budúcnosť ma neláka.