Deti sú najväčší dar a radosť, aký môže človek v živote mať. Ani nemusíte byť rodič, aby ste dieťaťu chceli zniesť modré z neba. Každá teta, babička alebo kamarátka určite potvrdí, že najlepšie a s najväčšou chuťou sa nakupujú detské veci. Nájsť však aj v tomto segmente niečo zaujímavé a originálne je občas problém. Momentálna situácia na slovenskom trhu je síce už celkom uspokojivá, pár rokov dozadu tomu však tak nebolo. Jednou z výrazných slovenských mladých značiek, ktoré sa svojou nežnou retro estetikou zapísali do pamäti svojimi detskými kolekciami bolo aj Mile. O tom, ako značka vznikla, prečo je taká, aká je a čo ich zakladateľky spája, sme sa rozprávali s dvoma mamami – Lenkou Garajovou a Miriam Šichmanovou. A boli naozaj milé!
Miriam vo svojej obývačke
Ako ste sa spoznali?
Lenka: Osudná nám bola gravid joga, na ktorej sme sa stretli. Zoznámila nás naša spoločná kamarátka. Keďže som bola tehotná ešte počas výšky, nemala som kamarátky, ktoré by mali deti. Potrebovala som sa teda s nejakými spolčiť.
Miriam: No, keď ťa Zuzka prvýkrát priviedla na jogu, tak som si hovorila, že preboha, čo budeme robiť s takou mladou babou? O čom sa spolu budeme baviť? Nakoniec boli tieto predsudky absolútne zbytočné a rozumeli sme si okamžite.
Ako potom vzniklo Mile?
Miriam: V priebehu mesiaca sa nám všetkým trom narodili deti a spojilo nás to ešte viac. Bola som unavená z predošlej práce a nechcela som sa tam po materskej vrátiť. Preto som začala rozmýšľať, čo ďalej. Pri spoločnom kočíkovaní vznikli nejaké myšlienky, ktoré boli zo začiatku síce nepoužiteľné, ale cez ne sme sa potom dostali k použiteľným.
Lenka: Bola to asi slabá laktačná psychóza, keďže sme v tom období boli úplne naivné. Až neskôr sa to ukázalo ako správny smer. Keby sme však na začiatku neboli uletené, tak by sme sa do ničoho nepustili. Nemali sme žiadne prieskumy trhu, žiadne kalkulácie, biznis plány, ani peniaze. Napriek tomu sme mali odvahu niečo začať. Neboli sme zviazané strachom a nemali čo stratiť. My sme vlastne ani nevedeli, čo poriadne chceme. Len sme si povedali: „Skúsme spraviť niečo spoločne, keďže máme rovnaký vkus.“
Miriam: Niekedy sa pýtam, kde sme brali všetku tú energiu a skalopevné presvedčenie. Zároveň v tom období – asi 4 roky dozadu, keď sa tie myšlienky iba rodili, sa nedalo kúpiť deťom veľa pekného oblečenia. Na všetkom boli postavičky, ktoré nás neoslovovali alebo farby, ktoré nemusíme. Teraz je to úplne inak. Značiek a lokálnych výrobkov je kvantum a človek si môže vybrať.
Čo bolo vašim prvým výrobkom?
Miriam: Prvá vec boli pančuchy. Moji rodičia mali 20 rokov výrobu pančúch. Technologicky na tom boli vynikajúco, len im chýbal nápad. My s Lenkou sme z tých pančúch boli nadšené. Dieťaťu dokonale padli, nehrozili z nich žiadne ekzémy, boli zo skvelých materiálov. Pýtali sme sa preto, ako je možné, že ich nikto nepozná. Chceli sme ich ukázať v inom svetle – nie tak, ako boli na ne ľudia zvyknutí.
Lenka: Ja sama, keď som ich videla prvýkrát, bojovala som s predsudkami, že to sú tie staré pančuchy. Traky treba skryť, šitie je na nich príliš vidieť, všetko je tam priznané a ja by som to najradšej schovala. Pančuchy sú predsa iba nutnosť a nie módny doplnok. Postupne som si ich ale natoľko obľúbila, že by som nemenila nič. Na dieťati vyzerali bohovsky a uvedomila som si, že sú dokonalé a majú potenciál páčiť sa viacerým. Prvý produkt sme teda mali pod nosom, stačilo mu dať trochu sviežejší nádych.
Miriam: Výroba sa ale s našim vstupom do toho zmenila. Povedali sme si, že chceme aj beztrakové pančušky, miešame si vlastné farby a chceme prinášať stále nové odtiene, veľkosti a nechceme zaspať. Vedeli sme však, že nemôžeme ostať len pri pančuškách. Nápadov sme mali strašne veľa, ale trvalo, kým sme našli spriaznenú dielňu. Bolo nám jasné, že pokiaľ sa nepohneme, tak celý náš biznis bude stagnovať. Chceli sme totiž obliekať deti od hlavy až po päty.
Lenka: Začali sme postupne hľadať malé firmy, ktoré by pre nás tieto veci vyrábali. Zo začiatku to bolo veľmi ťažké a stretávali sme sa s neochotou. Každý náš nápad bol odbitý, každé naše nadšenie schladené. Mnoho firiem nechce inovácie, zmenu vo výrobe, chcú stereotypne vykonávať činnosť bez zmeny. Ak aj pristúpili na možnosť zmeny, problémom bol objem zákazky, kvôli ktorej by ju mali robiť. Jednoducho, nevideli v nás dlhodobejší potenciál. Trvalo teda dlho, kým sme našli dielňu s ktorou to funguje a kde nám dali šancu aj napriek tomu, že sme boli mladé a neskúsené.
Miriam: Samozrejme, stále sú tu obmedzenia s ktorými musíme pracovať a nie všetko vyjde na prvý raz. Naučili sme sa však hľadať riešenia. Ku každej prekážke sa človek môže postaviť ako k niečomu, čo ho zastaví alebo len na čas zdrží. Už od začiatku sme boli presvedčené, že výroba bude lokálna, hoci je drahšia.
Čomu ste sa venovali pred založením značky Mile?
Lenka: Vyštudovala som Vysokú školu ekonomickú. Ešte počas školy som otehotnela, takže keď som končila, mala som už doma bábätko. Na škole som nebola nejaká zvlášť ambiciózna, nemala som konkrétny plán, čomu sa budem venovať a skôr som sa pripravovala na mamičkovskú rolu. Nebola som predtým v žiadnom zamestnaní a vlastne som rovno založila firmu a vrhla sa do toho bez akýchkoľvek skúseností nielen s riadením firmy, ale aj bez prehľadu a kontaktov v odevnej sfére.
Miriam: Ja som vyštudovala žurnalistiku a tri roky som písala pre jeden týždenník. Zistila som ale, že tadiaľ asi moja cesta nepovedie. Uvedomila som si, že sme veľmi vizuálne založené bytosti a baví nás tvoriť, hoci som netušila, že niečo také v sebe mám.
Ako sa vám teda značku Mile podarilo rozbehnúť?
Miriam: Začínalo to veľmi skromne, pomáhali nám kamaráti grafici, s tým, že raz sa to možno rozbehne a naozaj z toho niečo bude.
Lenka: Mali sme ale veľké šťastie, že sme boli jedny z prvých, ktoré sa na Slovensku venovali detskej móde a robili ju inak. Mali sme síce pomalé, ale veľmi pozitívne začiatky a odozvy. Ľudia si chodili vyzdvihovať objednávky k nám domov do bytu, vymetali sme asi všetky dizajn markety, kde sme vždy predávali my osobne a dostávali sme hneď spätnú väzbu. Naša prvá stránka bola galéria s pár fotkami a väčšina prezentácie išla len cez Facebook. Neviem si predstaviť, že by v dnešnej dobe začala nejaká značka s takým webom, ale v tom období to stačilo. Za tie tri roky sa to dosť zmenilo a na rozbeh teraz treba oveľa viac. Mali sme obrovské šťastie, že sme začali v období, kedy nám stačilo aj menej. Počas toho rozbehu sa samozrejme vykryštalizovala aj naša značka a my sme si ujasnili kadiaľ chceme ísť. Doteraz si razíme svoju vlastnú cestu, chceme prinášať niečo, čo tu nie je a nielen klonovať detské produkty v iných obmenách. Baví nás hľadať nové stvárnenia, nanovo sa pozerať na detskú módu a prinášať hlavne praktické veci.
Miriam: Živo si pamätám, ako sa ma Lenka po prvej kolekcii pýtala, či budeme mať dosť nápadov a čo urobíme ďalej. Boli sme síce presvedčené o našich snoch, ale občas aj ustráchané. Veľmi rýchlo sme zistili, že máme oveľa viac nápadov, ako dokážeme realizovať. Jeden nápad u nás vždy generuje druhý, takže sa to stále množí.
Lenka: Bolo toho tak veľa, že sme ani nestihli plánovať, rozhodovať sa. Veci sa menili zo dňa na deň.
Miriam: Dosť nám pomohlo aj to, že sme mali kamarátku fotografku Zuzku Gavulovú, ktorá mala dieťa v tom istom veku, takže sme mali hneď k dispozícii modelov. Rozumeli sme si po estetickej stránke a dokázali sme spolu rozvíjať nápady. Celá komunikácia značky je založená aj na vizuálnej prezentácii, ktorá je pre nás veľmi podstatná.
Lenka: Celkovo to teda bolo dobre načasované, nielen kvôli tomu, ako vyzeral trh, ale aj kvôli tomu, v akom štádiu života sme boli. Materská je síce náročná, mali sme počas nej množstvo povinností, ale v podstate sú veľmi monotónne. Čiže sme potrebovali niečo, pri čom by sme sa mohli odreagovať a Mile bolo na to ako stvorené. Popri zamestnaní si to neviem predstaviť. Museli by sme sa stretávať po večeroch, určite by sme nemali toľko kreativity a nápadov, ale ani energie.
Miriam: Naša potreba nebyť iba matkami, živila celú tú chuť niečo vytvárať a niekam to posúvať. Zároveň, naše deti boli stále pri nás, do troch rokov boli dennou súčasťou tvorby, procesu, posunov a vďaka nim celé Mile vzniklo.
Mile dievčatá spoločne u Lenky
Kedy ste si uvedomili, že to už nebude len zábavka popri deťoch, ale stáva sa z toho regulérny biznis?
Lenka: Tesne pred skončením rodičovskej sme sa museli rozhodnúť, čo ďalej. Mohli sme to mať stále ako zábavku, skladovať tovar doma v skriniach, ktoré to už nezvládali, alebo to posunúť ďalej. Keďže sme v tom videli perspektívu, rozhodli sme sa pre to druhé. Prenajali sme si malý priestor a spustili konečne naozajstný e-shop. Objednávky sa nám vtedy začali hrnúť, no finančne to bolo stále veľmi vyčerpávajúce.
Miriam: Ja som sa po skončení rodičovskej na trištvrte roka vrátila do práce. Bála som sa, že nás to neuživí. Obe sme boli v tom čase už rozvedené, čiže ani jedna z nás nemala zázemie a podporu v tom pravom slova zmysle. Po pár mesiacoch nazad v práci som ale pochopila, že toto nechcem, musíme to risknúť a dať do Mile všetko. Ako som dala výpoveď, naplno sme sa ponorili do práce, deti začali chodiť do škôlky, otvorili sa nám dvere a my sme tomu mohli venovať všetok svoj čas.
Lenka: Ešte by som dodala k tým našim exmanželom, máme výborné vzťahy. Obaja sú súčasťou Mile doteraz a celkom nám ich profesie padnú vhod. Jeden nám pomáha v právnych záležitostiach a druhý ako architekt pripravuje inštaláciu na marketoch a v showroomoch.
Trávite spolu veľmi veľa času, máte spoločnú značku, vaše byty sú si veľmi podobné. Nie je vo vašom vzťahu aj niečo viac?
Miriam: Samozrejme, že je. Ja by som povedala, že sme ako sestry. Celé naše podnikanie je založené na vzťahoch. Sme po tých rokoch prepojené a mám pocit, že už aj rovnako rozmýšľame. My na tom, že sme podobné, aj dosť staviame našu spoluprácu. Keby sme neboli, neviem si predstaviť, že by sme dokázali fungovať. Zhodneme sa v 90% a zvyšok dokážeme ľahko odkomunikovať. Nezabíjame čas konfliktami.
Nestagnujete potom, keď v tom nie je aspoň náznak konfliktu?
Miriam: To nie. Nápady máme každá iné, ale takmer vždy sa nám navzájom páčia. Rozmýšľame kriticky, chceme viac a neuspokojíme sa s málom. Chceme rozmýšľať do posledného detailu, našťastie sme veľmi podobne nastavené.
Čím si myslíte, že dokázalo Mile zaujať?
Lenka: Verím, že je z toho cítiť nejakú energiu, a to, že tomu my dve veríme. Sú to veci, ktoré sa nám páčia a nesnažíme sa len kopírovať trendy. Každej kolekcii sa snažíme dať myšlienku a dodať tomu náš rukopis.
Miriam: Ja si myslím, že sme boli na začiatku jedny z mála, ktorých prezentácia bola ucelená. Nerobíme veci účelovo, vždy chceme, aby to malo hlavu a pätu. Keď sme robili minulý rok letnú kolekciu, chceli sme sa k letu dopracovať inak, ako iba námorníckym štýlom. Spravili sme teda jazernú kolekciu, ktorá je úzko spätá so Slovenskom, kde nemáme more. Tomu celému sme podriadili materiály, grafiku, strihy a fotenie. Celé to potom spolu funguje a z kolekcie zapamätateľné niečo, čo neodíde o mesiac do zabudnutia.
S kým spolupracujete na kolekciách?
Lenka: Keďže nevieme kresliť, tak spolupracujeme hlavne s ilustrátormi a grafickými dizajnérmi. Na každú kolekciu zvyčajne oslovíme niekoho nového. Jazernú kolekciu napríklad ilustrovala Veronika Klímová, ktorú sme poznali ako autorku ilustrácii z knižky, ktorú čítame našim deťom. Väčšinou sa nájdeme cez kamarátov, alebo cez ich prácu, ktorá sa nám páči. Celá naša tvorba je založená na vzťahoch a podobných vkusoch. Každý, s kým spolupracujeme, je súčasťou toho a rozumieme si aj ľudsky, veľa sa počas toho procesu stretávame, nejde len o strohé zadanie a neosobnú spoluprácu.
Miriam: Chceme čoraz častejšie pracovať nielen s veľkou grafikou, ale aj so vzormi. Vytvoriť si vlastný pattern na látku, aby bola len naša. Trvalo dlho, kým sme sa dopracovali ku kontaktu, ktorý dokáže potlačiť bavlnenú látku celoplošne. Najbližšie budeme spolupracovať napríklad s grafickým dizajnérom Borisom Melušom, ktorý má zase trochu iný pohľad na vec.
Ateliér značky Mile
Ktorá z kolekcií bola pre vás zásadná?
Miriam: Asi každá je v niečom zásadná. Prvá kolekcia tričiek a body bola skvelá už len tým, že išlo o iný produkt ako pančuchy. Hravá kolekcia bola zásadná tým, že sme sa snažili mať simulovanú celú potlač, kde sa vzor opakuje na celej ploche. Keďže sme vtedy ešte nemali technické možnosti na takú tlač, prepracovávali sme sa k výsledku krkolomne. Výnimočná bola pre mňa ale hlavne Jazerná kolekcia, kde sme dokázali vytvoriť niečo ucelené. Vymysleli sme dve nosné farby, ktoré spolu fungovali a vyšla z toho kolekcia, kde sme dokázali konečne obliecť dieťa od hlavy po päty.
Lenka: Ja mám pocit, že najväčší úspech u ľudí majú kolekcie, ktoré boli v spojitosti s knižkami – Cesta domov a O Koníčkovi Budíčkovi. Zásadná je ale pre mňa vždy tá nasledujúca, lebo na tú sa najviac teším, tú mám nonstop v hlave, tú tvorím a viem ju ovplyvniť!
Aké máte momentálne plány s Mile?
Lenka: Aktuálne cítime potrebu niekam sa tento rok posunúť a pozmeniť spôsob, akým sme fungovali. Doteraz sme všetko chceli riešiť my samé, ale na niektoré veci už nestačíme a potrebujeme ďalších ľudí, pretože by sme nutne museli v určitej oblasti poľaviť, a to nechceme. Potrebujeme takisto dať dokopy našu webovú stránku, chceme sa sťahovať do iných priestorov, poskytnúť zákazníkovi komfortnejší pocit z celého nákupu u nás. Tento rok bude teda v znamení zmien.
Miriam: Chceli by sme skúsiť osloviť aj zahraničie, ale zatiaľ sme z časových a kapacitných dôvodov na to neboli pripravené. Tento rok chceme venovať aj tomuto kroku.
Mali ste za tie roky obdobie, kedy ste sa na to chceli vykašlať?
Miriam: Pomaly každý druhý deň (smiech)!
Lenka: Práve preto je dobré, že sme na to dve. Vždy sa vzájomne podržíme a vyvažujeme. Neviem si predstaviť, že by som podnikala sama. Benefitom je, že mám pri sebe druhého človeka, ktorý mi hneď poskytne spätnú väzbu, delím si s ním zodpovednosť aj radosť z každého posunu.
