Peter Budinský

Jedným z množstva festivalov, ktoré sa u nás konajú ešte na začiatku letnej sezóny, je aj festival animovaných filmov Fest Anča. Peter Budinský patrí do tímu ľudí, ktorí festival už sedem rokov prinášajú nadšencom nielen krátkych, ale aj dlhometrážnych animákov. V priestoroch bratislavského Foajé nám Peter porozprával nielen o Anči. Mladý muž, ktorý vyštudoval stavebnú priemyslovku, sa po škole hlásil na architektúru, kam ho nezobrali. Nakoniec prešiel od grafického dizajnu k animovanej tvorbe a pri čaji nám vysvetlil nielen čo-to o procese tvorby animovaných snímok, ale odhalil aj tajomstvo toho, kde vznikajú korporátne videá, ktorými vám masírujú hlavy v práci. No a aby sme nezabudli, všetkých radi uvidíme už budúci týždeň v Žiline, kde sa od 18. do 22. júna uskutoční toľkokrát skloňovaný festival Fest Anča.

Čo si má človek predstaviť, keď sa povie „živím sa animáciou“?

Je to rôzne. Môžeš robiť reklamy, interné videá pre firmy, veľa vecí, ktoré ľudia často ani nevidia. Mnohé spoločnosti majú prezentačné videá – napríklad banky výročné správy pre zamestnancov. No a pokiaľ to nechcú mať spravené formou suchej prezentácie, tak vtedy pre nich robím animované klipy. To sú hlavné veci, ktoré ma živia. A moje veľké hobby je Fest Anča, ktorú sme začali robiť pred siedmimi rokmi s kamarátmi. Ďalšia z dôležitých vecí je môj film Srdce veže, ktorému sa venujem. Už môj magisterský film som robil spolu s Patrikom Paššom, a pretože spolupráca fungovala a Patrik mal napísaný scenár k celovečernému filmu, rozhodli sme sa do toho ísť. Proces tvorby je ale trochu zdĺhavejší, dlhšie nám trvalo, kým sme našli výtvarnú formu, a momentálne sme vo fáze, keď vyrábame minútu a pol z filmu ako teaser, ktorým sa bude dať projekt prezentovať, a tým pádom získavať aj nejaké peniaze na realizáciu.

Ako sa pripravuje animovaný film?

Tento môj nový projekt nie je úplne ideálny príklad, ale keď vezmem svoju magisterskú prácu, tak dva mesiace sa robilo na scenári, dva mesiace sa pripravoval storyboard a výtvarné veci a štyri mesiace som to animoval. Výsledný film mal 5 minút.

To je celkom mravčia práca.

No áno, v podstate musíš všetky časti pohybu rozkresliť. Štandardne má film 24 obrázkov za sekundu, to znamená, že do jednej sekundy musím rozkresliť pohyb na 24 políčkach. Napríklad Walt Disney je typický príklad tohto prístupu, on kreslil 24 obrázkov za sekundu. Na to však nie sú vždy prostriedky, preto filmy, ktoré nemajú veľký budget, kreslia 12 obrázkov za sekundu. Tento pohyb je stále plynulý. Takže keď máš 5-minútový film, je to minimálne 3600 obrázkov. Pracujem aj tak, že používam menej záberov. Pre laika to nie je viditeľné, aj keď ten, kto sa venuje animácii, to pozná.

Moja predstava o animácii je taká, že každý jeden záber musíš kresliť odznova. Ako to naozaj prebieha?

V podstate máš pravdu. Pôvodne sme mali takzvané animátorské lochy. Loch je kovový plát, z ktorého trčia tri kolíky. Animačný papier má rovnako vyrezané dierky, takže na lochy je možné uložiť jeden či viac papierov. Umožňovalo to mať na sebe množstvo hárkov bez posunutia, a tým pádom zachytiť naozaj miniatúrny pohyb. Na spodný papier sa nakreslila jedna časť pohybu a na horný druhá. Vkladaním ďalších a ďalších papierov medzi tieto dva sa pohyb dopĺňal a rozfázoval.

V súčasnosti však pracujem skôr s grafickým tabletom, lebo kresliť na papier je strašne komplikované. Keď kreslím tabletom do počítača, obídem viacero zdĺhavých fáz práce, ktoré sa pri kreslení na papier musia vykonať. Ak to, samozrejme, nie je výtvarný zámer a nekreslím, povedzme, akvarelovú animáciu alebo podobne. Veľmi sa mi páčia linoryty, takže som si v počítači spravil čiernu plochu, a tú som následne vygumovával, čo vytvára podobný efekt ako linoryt. Časovo je to dosť náročné, ale v animácii je to často aj o osieraní. Ak mám nejaký pohyb, ktorý môžem využiť znovu, tak ho použijem. Moderné technológie nám v každom prípade dosť uľahčujú robotu.

Aké sú druhy animovaného filmu?

Je ich veľmi veľa. Asi najznámejší druh je kreslená animácia ako od Walta Disneyho, ktorého filmy pozná snáď každý, až po abstraktejšie veci, ktoré strácajú klasickú animovanú formu. Ďalšou je papierková animácia. Pri nej si na papier nakreslím postavičku, a aby som mohol vytvoriť pohyb, postavičke spravím kĺbiky. Jednoduché je to v tom, že pohyb viem zachytiť rýchlejšie. Problém však nastáva, keď potrebujem niečo otočiť v priestore. Vtedy musím danú časť vymieňať – ak sa má otočiť hlava, tak ju musím nakresliť napríklad na päť fáz a postupne ich vymieňať. Česi sú zase majstri bábkovej tvorby, notoricky známe večerníčky z nášho detstva boli vytvárané touto metódou. Momentálne je veľmi populárna aj 3D animácia. Jednu techniku som vždy chcel vyskúšať, ale nikdy som na to nemal nervy – anglicky je to pin board animation, niečo ako špendlíková metóda. Je to hrozná piplačka, lebo špendlíky napichané do dosky musím vysúvať a zasúvať, aby sa vytvoril pohyb. Na bielej ploche vznikne tmavá. Tak si môžem nakresliť obraz. Keď to ale zhrniem, zanimovať sa dá fakt asi všetko.

Ako vznikol nápad začať s festivalom Fest Anča?

S týmto nápadom prišla Janka Slezáková, ktorá oslovila jedného z mojich spolužiakov vo vyššom ročníku. Ten mi o tom povedal, a pretože tu podobný festival nebol, rozhodli sme sa ísť do toho. Zo začiatku s tým nikto nemal skúsenosti, no robili sme, čo sme vedeli, a každým rokom sme festival zdokonaľovali. Našli sme dobrý priestor v Žiline na Stanici. Každý rok sme sa rozrastali a v súčasnosti máme premietacie sály aj v meste. Podľa mňa bolo dôležité, že už od nultého ročníka sme spravili súťaž. Asi najmä na základe toho začali hneď od prvého roka prichádzať filmy aj zo zahraničia a celkom sa to rozbehlo. Momentálne máme súťaž krátkych filmov, súťaž videoklipov, súťaž detských filmov, súťaž študentských filmov a tento rok po prvýkrát súťaž slovenských filmov.

Zaujímavosťou je, že sme všetci z Bratislavy a Fest Anča sa koná v Žiline. Dôvod bol a je hlavne ten, že v Bratislave nie je adekvátny priestor zodpovedajúci našim predstavám. Tu ideš z kina von, kde sú cudzí ľudia, potom sa 20 minút presúvaš do ďalšieho kina, a keď sa skončí posledný film, tak si skončil aj ty a môžeš ísť domov. Stanica má výhodu v tom, že je tam okrem kina aj bar a záhradka, takže keď nechceš pozerať filmy, sadneš si na trávu a oddychuješ. Večer tam bývajú párty a asi aj kvôli tomu tam vznikajú dobré vzťahy, ľudia sa od seba neseparujú a ani my od návštevníkov neseparujeme umelcov, ktorí tam prídu predstaviť svoje filmy. Keď sa ti niektorý film páči, môžeš pokecať s jeho režisérom a dozvedieť sa viac o tom, ako vznikal.

Kto sú návštevníci festivalu animovaných filmov? Pre bežného diváka je asi vrchol animovanej tvorby Walt Disney, Simpsonovci alebo obľúbený večerníček z detstva.

V tom je ten problém, že bežný človek súčasné filmy ani veľmi nemá kde vidieť, ak sa o to vyslovene nezaujíma. Ročne vzniká vo svete množstvo filmov, ale výhodou Fest Anče je, že my predsa len tie veci vyselektujeme a vyberáme podľa nás to najlepšie. Divákom poskytujeme komfort, že stačí, aby prišli, sadli si a začali pozerať. Nič iné robiť nemusia. No a akí sú to ľudia? Sú to rôzne kategórie. Nechcel by som uvádzať, že je to pre mladých. Je to pre ľudí, ktorí majú radi animovaný film. Myslím si, že nezáleží na veku.

Kto z účinkujúcich mal na festivale zatiaľ najväčší úspech medzi divákmi?

Asi Mike Reiss, tvorca už spomínaných Simpsonovcov. Z môjho pohľadu však na festivale boli aj tvorcovia, ktorí sú neuveriteľne úspešní v tom, čo robia, ale ľudia ich nepoznajú. Predsa len Simpsonovci sú nielen legenda, ale aj komerčná záležitosť. O čo sa však vždy snažíme, je, aby aj známeho autora mohli diváci na Slovensku spoznať aj z inej stránky a nahliadnuť do jeho umeleckej tvorby – a vidieť aj nie práve najznámejšie veci. Vždy sa snažíme odprezentovať ho čo najobsiahlejšie. Tento rok predstavíme napríklad Georgea Schwizgebela – jedného z najznámejších žijúcich tvorcov, legendu numero uno. Robí neskutočne krásne filmy. V jeho profile premietneme všetky filmy, ktoré vytvoril – takúto možnosť vidieť ich u nás tak skoro nebudete mať. Ďalším je Max Hattler – nemecký tvorca, ktorý sa venuje abstraktnej animácii. Ten je zase z mladšej generácie. Určite treba prísť a pozrieť sa aj tento rok.