Simona Janišová

Aj v dobe masovej produkcie a globalizovaného vkusu si ručná výroba nachádza svoje miesto v našich životoch. Simona Janišová, ktorú sme navštívili ako u nej doma, tak aj v ateliéri na Továrenskej, sa roky venuje tvorbe keramiky a porcelánu. Jej práce sa predávajú nielen u nás, ale aj v zahraničí. Za úspechom Simony stojí, popri talente, však aj množstvo driny. Okrem vlastnej tvorby sa venuje aj značke si.li, pod ktorou vyrába a navrhuje kúsky spoločne s Lindou Vikovou.

Ako si sa dostala ku keramike?

Už na základnej škole som chcela ísť na „šupku“ a rozhodovala som sa, aký odbor si zvoliť. Vedela som, že to musí byť 3D a nie 2D, takže vylučovacou metódou som dospela až ku keramike. Materiál je to mäkký a nemám z neho taký pocit ako napríklad zo skla alebo kameňa, z ktorého musíš postupne uberať a používaš hlučné nástroje. Po strednej škole som si síce myslela, že na vysokej si zvolím ako odbor sochu, ale po jednej konzultácii som si povedala, že nie. Nakoniec predsa len zvíťazila keramika, ktorú som teda dokopy študovala 10 rokov. K soche som sa ale ešte predsalen dostala počas stáží v Grécku a v Prahe.

Po skončení školy sa ma všetci pýtali, čo budem robiť, však na Slovensku nie je priemysel ani výroba. Ja som ale túto otázku nechápala, však pokiaľ to myslím vážne a chcem sa tomu venovať, nevidím dôvod na to, aby som robila niečo iné. Podmienky na tvorbu a produkciu som si vytvorila sama.

Ako sa v priebehu rokov menil tvoj prístup k tvorbe? Predpokladám, že si nerobila vždy veci z porcelánu.

Nie, nerobila som vždy s porcelánom. Venovať som sa mu začala až počas bakalárskej práce. Materiál bol vhodný k téme, ktorú som spracovávavala – kolekcia sa volala Voodoo. Bola to moja osobná citácia zvieracích a loveckých tém, ktoré som pretransformovala do súčasnej podoby. Ovtedy som pri ňom zostala, celý magisterský ročník a tri roky po škole s ním stále pracujem. Plánujem sa však vrátiť ku svojim „koreňom“, k tým trochu „špinavším“ materiálom.

Popíš materiál, s ktorým pracuješ.

Porcelán je čistý, luxusný materiál, je veľmi pevný, ale zároveň krehký. Asi každému, kto s ním robí, na určitú dobu učaruje. V rámci dizajnérskej tvorby umožňuje množenie, čo je veľkým pozitívom. Keď modeluješ z hliny, je to celé priame a osobnejšie. Pri porceláne mám vytvorené formy, je to o liatí a zaobchádzaní s odliatkom ako v bavlnke, musíš dávať veľký pozor aby si do neho neťukol, lebo si to „zapamätá“ a pri vypaľovaní sa vytvoria preliačeniny. S hlinou je to možno o niečo slobodnejšie.

Aké veci si robila z hliny?

Robila som tiež figúry, lebo to ma bavilo najviac a vlastne je to tak až dodnes. Prvé boli myslím bábätká, vymodelovala som samú seba ako bábätko, z čiernej hliny. Jednoducho figúry, k tým mám najlepší vzťah. Ale je ťažké sa k ich tvorbe dostať, ako sama vidíš, mám tu množstvo hrnčekov, šálky, podšálky, čo je super a nijak ich nezhadzujem, ale je to vec, ktorá človeka živí. Tvorbu mám rozdelenú na dve línie – na dizajnérsku a voľnú, no obe ma bavia rovnako.

Skús popísať technologický postup výroby nejakého porcelánového výrobku.

Porcelán si kupujem ako prášok, a to „blato“ – liaciu hmotu, si z neho vyrobím sama. Potom treba mať hlavne nápad. Ja osobne pracujem s porcelánom tak, že ho odlievam tak, vytvorím si model, ktorý zaformujem. Zopár modelov mám napríklad z Lega, ale je možné použiť v podstate čokoľvek. Pri tvorbe modelu musím počítať aj s tým, že finálny produkt bude asi o 14 % menší. Potom ako odliatok vyberiem z formy, je rovnako veľký ako jeho model, ale pri schnutí sa postupne zmenšuje. Po vyschnutí sa vypáli prvý raz, nanesie sa glazúra a vypáli sa znova. Proces je to dlhý a náročný, treba si dávať veľký pozor na každý krok, lebo porcelán je pred vypálením naozaj krehký a citlivý.

Predáva sa v dnešnej dobe ručne robená keramika?

Predáva sa dobre, hlavne poslednú dobu naše spoločné veci s Lindou, ale odbyt je väčšinou zo zahraničia. Máme veci v Amerike, Austrálii, Veľkej Británii, Nemecku. U našich spoločných vecí chceme, aby boli dostupné, ale učite nejdeme nasilu pod cenu. Značku si.li. predávame len cez náš eshop. Moju voľnú objektovú tvorbu predávam cez aukčný dom, galérijné zastúpnie na Slovensku nemám. Okrem toho predávam v zopár dizajnshopoch v niekoľkých mestách na Slovensku a v Čechách. Ďaľšou skupinou odberateľov sú firmy, ktoré kupujú veci pre svojich vlastných klientov, pre tých robím väčšie zákazky. Vždy ale realizujem vlastný návrh a našťastie mám takých klientov, ktorí dajú na mňa a nechajú si poradiť. Podobné zakázky sa pohybujú v stovkách kusov.

Stíhaš vyrábať to väčšie množstvo výrobkov sama?

Nie, pomôžeme si s vzájomne Lindou, ale už sa stalo, že som zamestnala nejakých študentov. Ale aj ich robota beží pod mojou réžiou. Tento rok by som ale rada vyriešila výrobu a možno skúsila aj produkovať niekde mimo môj ateliér, ale na Slovensku bohužiaľ nie je kde. Porcelán sa tu nikdy nevyrábal, takže je to ťažké. V Čechách síce nejaké fabriky sú, ale pri vzdialenosti niekoľkých stoviek kilometrov je otázne, či sa mi to vôbec oplatí.

Okrem výroby porcelánu a keramiky sa venuješ aj jej učeniu.

Áno, učím výtvarnú výchovu malé deti a pripravujem aj stredoškolákov na prijímačky na vysokú školu. Učím aj dospelých, s ktorými robím hlavne keramiku.

Aký je to pocit, učiť?

Učiť je skvelé, ale všetci dobre vieme, aká je situácia v školstve. Učiteľ musí vykonávať množstvo iných úkonov a robiť iné veci a často mám pocit, že učenie je až niekde na poslednom mieste. To učenie samotné je ale super. Najviac sa v tom ale vyžívajú dospelí, tí keď sa dozvedia, že im má odpadnúť hodina, hneď zisťujú, ako by si ju mohli nahradiť. Majú aj obrovskú radosť z vysvedčení.

Učila si už niekoho, u koho si si povedala, že je ozajstný talent, aj keď sa ničomu tvorivému predtým nevenoval?

Áno, samozrejme. Učila som jedného chalana, ktorý sa rozhodol, že pôjde na VŠVU a v priebehu pol roka až nadmieru dobre zvládol všetky tie klasické techniky, kresbu portrétu a podobne. To som si povedala, že na to, že nikdy predtým nekreslil, je to skvelé, ale nestačilo to a nakoniec ho na školu nezobrali. Talent nie je až taký dôležitý, dôležitejšia je dnes kreativita a vytrvalosť.