Aj keď je festivalová sezóna ešte v nedohľadne, nikdy nie je dostatočne skoro začať plánovať, kam a na aký festival sa v lete pozriete. Ja som však presným opakom festivalového človeka, neznášam veľké davy ľudí, spanie v stane, nedostatok hygieny, hluk, podnapitých ľudí a keď mám vydržať stáť na koncerte, nemyslím na nič iné, iba na to, ako ma bolia nohy. Je teda viac než jasné, že som za svoj život asi veľa festivalov neabsolvovala. Za posledných 10 rokov som navštívila konkrétne dva – holandský Roadburn a minulé leto Grape. A práve o festivale Grape som sa rozprávala s jeho zakladateľom Jurajom Podmanickým, ktorý o sebe hovorí, že je veľmi slobodný človek. A to aj vďaka „Grejpu“, ktorému sa posledných šesť rokov spolu s ďalšími ľuďmi venuje. Ak by ste mu však jeho slobodu chceli závidieť, je to zbytočné. Keď si Juraj dokázal zariadiť, aby bol slobodným človekom, určite to môžete urobiť aj vy. A nemusíte hneď zakladať festival. Pozrite sa spolu s nami k nemu domov, do krásneho a striedmeho bratislavského bytu, ktorý mu navrhol Ing. arch. Martin Skoček a prečítajte si rozhovor nielen o Grape.
Čo robil Juraj Podmanický predtým, ako sa začal naplno venovať festivalu Grape?
Predtým som krásnych osem rokov študoval architektúru na STU – a nedokončil. Najskôr ma vyhodili na deskriptívnej geometrii – pozdravujem pani Meszárošovú. Potom som desať mesiacov robil v ateliéri Vitko Kobak, ale tým, že som mal za sebou iba dva roky štúdia, nemohli mi dať žiadnu poriadnu prácu, čo ma takisto zvlášť nemotivovalo stať sa architektom. Každopádne im ďakujem za trpezlivosť a predané skúsenosti. Potom som dal druhý pokus a dokonca sa mi podarilo spraviť bakalárku z urbanizmu, ale keďže mi chýbala známka z angličtiny, ktorá sa mi neskôr zjavila v indexe, no na študijnom sa na to prišlo, bakalárom som bol vlastne iba nejaké tri týždne. Hlásiť sa na školu tretíkrát, na to som naozaj už nemal nervy. A hlavne – nedávalo by mi to zmysel – venoval som sa v tom čase úplne iným veciam. Spoznal som tam však veľmi veľa fajn ľudí a tým, že som chodil do školy asi so štyrmi ročníkmi, poznám aj rôzne vekové kategórie študentov a absolventov.
Prečo si sa vôbec do školy po prvom vyhadzove vracal, keď si vedel, že ťa to nebaví?
Bol som mladý, a úprimne – nechcelo sa mi pracovať. Rodičia boli stále ochotní ma podporovať. Keď ma však vyhodili druhýkrát, sankcie sa dostavili a otec sa na mňa katastrofálne nasral. V tom momente som bol nútený si niečo vymyslieť. Myslím, že som rodičov vtedy veľmi sklamal. Verím, že druhýkrát by som sa k tomu už postavil inak.
Čo si si vymyslel?
Festival. Síce sme boli prvé dva roky v dlžobách, napožičiavali sme si kopec peňazí, ale ľudia nám dali dobrý signál, že sa im to páči, a mne sa doteraz darí živiť sa tým.
Ako si prišiel na nápad, že by to mal byť práve festival?
Uvedomili sme si, že tu bola diera – na Slovensku chýbal stredne veľký festival. Predtým fungoval Hodokvas, ktorý však skrachoval, potom, samozrejme, Pohoda a za ňou niekde Žákovic Open. Množstvo ľudí jazdilo na podobné festivaly do zahraničia, tak sme si s Jančim Trstenským povedali, že by sme do toho mohli ísť. Pridali sa k nám ešte dvaja ďalší ľudia – jedného z nich menovať môžem, je ním David Urban, ktorý je zodpovedný za international booking, takže k nám vozí vždy tie najlepšie mená. A robí to nielen pre Grape, ale aj pre iné festivaly. Posledný z nás je tajný, o ňom hovoriť nebudem. Pozháňal nám sponzorov. Je pre mňa ešte doteraz záhadou, prečo to urobili, ale som za to rád. Jeden partner s nami dokonca zostal šesť rokov až doteraz.
Aké boli úplné začiatky festivalu Grape?
Pôvodne mal byť festival v Pezinku. Dokonca aj na prvom plagáte je uvedený Pezinok. Malo to byť pod vinohradmi (aj keď tento rok sme sa tam boli pozrieť a sú to úplné mokrade, takže pokiaľ by tam ten prvý ročník bol, sme asi v prdeli), vedľa ktorých bolo parkourové ihrisko, ktoré vlastnil Lexa. Samozrejme, zo začiatku nemal nikto žiadne námietky, od primátora až po prevádzkara, ale pán Lexa mal asi iný názor. Takže nás stihli vyhodiť a my sme hneď hľadali iné miesto. Bolo to super načasované, keďže sme už mali zabookované kapely, ale zase na druhej strane si myslím, že napríklad takí Röyksopp absolútne netušia, kde je Pezinok a kde sú Piešťany, takže to bolo asi jedno. Mišo Kaščák nám ponúkol, že by sme to mohli spraviť u neho na letisku v Trenčíne, ale to by bol asi veľmi zlý začiatok – nemali by sme žiadnu vlastnú identitu. Aj keď v Európe je úplne bežné, že na jednom letisku býva päť festivalov, ale celkovo je tam väčšia konkurencia a keď máš v krajine pomaly sto festivalov, tak sa na to dívaš inak.
Hľadali sme teda strategické miesto, ideálne na D1, s dobrým železničným a autobusovým spojením. V Piešťanoch je možnosť nielen mať festival na letisku, ale mesto ponúka aj kopec ubytovacích kapacít, stravovacích zariadení a podobne. A nie je to ďaleko ani pre východ, ani pre západ.
Hneď prvý ročník sa pýšil celkom známymi menami. Ako sa vám to podarilo?
Röyksopp bola úplná náhoda a Subways taktiež. Vždy si pomáhame napríklad Szigetom alebo Frequency. Je dôležité, aby v našom dátume bol aspoň jeden veľký festival. Kapely si totiž bookujú vystúpenia hlavne tak, že pokiaľ hrajú napríklad v piatok na Szigete, máš šancu booknuť si ich na štvrtok alebo sobotu na svoj festival.
Bolo ťažké presvedčiť ich, aby prišli na neznámy festival?
Ani nie. Keď im zaplatíš, je im to jedno. Samozrejme, že už len ten názov niektorým mohol evokovať dožinkový festival s traktormi, šliapaním hrozna a kydaním hnoja. Napríklad aj názov máme viac-menej vďaka kapele Röyksopp. Potvrdili nám, že prídu a pýtali sa, ako sa teda volá ten festival. A my že Grape. Aj keď návrhov sme mali mnoho, napríklad Hafner prišiel so skvelým – Festival Jozefa Golonku.
Aj si niekedy oľutoval výber názvu?
Samozrejme, hneď od začiatku, ale to nie je nič neobvyklé. Vždy som bol majster sveta v názvoch. Teraz je to už aj tak jedno. Dokonca je možno aj fajn, že názov máme anglický a nie po slovensky. Pôvodný zámer síce bol, že to bude akcia pre tisíc ľudí, kde vystúpia Tata Bojs a vtedy ešte dosť neznámy Parov Stelar. Nejako sa nám to však vymklo.
Kedy si prišiel na to, že sa vám to vymklo?
Hneď pri prvom ročníku, keď sme zabookovali Röyksopp. Koľkokrát som spomenul už ten Röyksopp?
Zvyknú vás často porovnávať s Pohodou?
Áno, veľmi často. Do minulého ročníka to však bolo úplne od veci. Až posledný Grape bol viac-menej taký, ako som si predstavoval. My však na druhej strane nikdy nebudeme mať áčkové kapely, ako má Michal. My máme béčkové až céčkové kapely, lebo jedna áčková stojí toľko, ako je rozpočet celého Grapeu. Takisto vstupné máme o polovicu lacnejšie a aj veľkosť, takže je tam kopec podmienok, ktoré nás odlišujú.
Mal si hneď na začiatku predstavu, kam by to malo smerovať?
Hneď od začiatku som vedel, že nechcem robiť veľký festival. V rámci toho, že hneď pri druhom ročníku nás zasiahla kríza a budgety partnerov boli výrazne okresané, tak si myslím, že to, čo robí Michal Kaščák s Pohodou, je dosť veľký zázrak. My by sme to stále chceli udržať v tom móde, že to bude „small festival“, kde bude tak desať až pätnásťtisíc ľudí. Ideálny model by bolo mať malý festival s drahým vstupným, ale to u nás asi nie je reálne. Grape je hlavne pre mladých ľudí (aj keď návštevníci starnú s nami a časom majú iné požiadavky), čo sa však, samozrejme, môže zmeniť.
Čo si myslíš, vďaka čomu mal posledný ročník taký úspech?
To je vždy súhra náhod – samozrejme, že za to môže dobrý line-up, ale aj počasie, termín a kopec iného.
Pre mňa bol svetlým momentom aj vizuál.
To áno, vizuál k tomu tiež prispel. Aj keď je to vec subjektívna, myslím, že sme sa trafili do cieľovky, ktorá k nám chodí. Pali Bartoš je mladý chalan, takže vie, čo sa mladým ľuďom páči. A kvetinky sú ľúbezné, takže sa to páčilo aj mojej mame.
Bol nejaký ročník pre teba úplne extrémny?
Predposledný ročník bol dosť bizarný. Tým, že z Piešťan odišla elektronická akcia BeeFree, tak sa tí ľudia dovalili na Grape. Mali sme tam mená ako DJ Fresh a Nero, asi tí boli pre nich lákadlom. Ja si veľmi v elektronike nejdem, takže neviem, ale vysvetľujem si príchod určitých typov práve týmto. V živote som nevidel toľko dehydrovaných ľudí pokope. Zdravotníci z toho boli dosť na nervy, myslím si.
Čo by si si prial zmeniť alebo zlepšiť na Grape?
Chcem, aby sa festival Grape raz stal aj festivalom dobrého jedla, spoločných raňajok a ochutnávania kuchýň z celého sveta.
Zaujme zahraničných umelcov Grape festival ako akcia, alebo len prídu, odohrajú a idú preč?
Ako ktorí. Napríklad Hurts vystúpili z autobusu takí vyčesaní a nahodení, že mohli rovno ísť hrať, a napríklad ich spevák Theo sa išiel hneď prejsť po festivale. Aj Charlotte zo Subways si požičala bicykel a tri hodiny sme ju nevideli. Väčšinou sú to mladí ľudia, takže sú zvedaví, ako to tam vyzerá.
Koho by si zavolal hrať na Grape, keby ťa nič nelimitovalo?
Die Antwoord, ale to zatiaľ nevyšlo. Alebo Arcade Fire, ale to je private jet a rozpočet nášho festivalu. Dlho som chcel N*E*R*D alebo Florence and the Machine, ale to sú takisto áčkové kapely, na ktoré nedosiahneme.
Juraj, a ty si festivalový typ?
Už veľmi nie. (smiech)
*** Text Zuzana / Foto Nora a Jakub / Korektúra Soňa