Kubik

Musím sa priznať, že sú perexy, ktoré sa mi píšu naozaj zle. Pri ich písaní sa natrápim a v konečnom dôsledku aj tak nie som spokojná. Tento medzi ne ale patriť nebude. Väčšina našich rozhovorov je o osobnostiach a zaujímavých ľuďoch, v tom aktuálnom ale nastala trochu zmena. Venovali sme ho komunitnému centru Kubik. Pre historicky najrozmanitejší post s najväčšou dávkou testosterónu sme sa preto museli vybrať za hranice kraja. Slovenský Rím, ako sa ľudovo hovorí Trnave, skrýva priestor, ktorý mu bez okolkov môžu závidieť aj iné mestá na čele s tým hlavným. Nejde však len o priestor, ale aj o ľudí, ktorí ho tvoria. Traja mladí muži, s ktorými sme sa v Kubiku stretli a viac či menej úspešne sa rozprávali – Peter Lančarič, Matúš Hlinčík a Jakub Kunka – nám porozprávali nielen o sebe, ale aj o projektoch, ktorým sa venujú. A že ich nie je málo. Mix všetkého možného, na čo si človek spomenie, ale hlavne nadšenia, dáva vzniknúť projektom, z ktorých dýcha radosť a život. Jednou z aktivít, na ktorej sa ľudia z Kubiku podieľajú, je Trnavský rínek. Legenda hovorí, že je lepší ako ten druhý trh. Na vlastné oči sa o tom môžete presvedčiť už v sobotu 12. apríla 2014 od 9. do 16. hodiny na Divadelnej a Františkánskej ulici v Trnave. Je dosť možné, že sa tam stretneme.

Ako vznikol nápad vytvoriť Kubik?

Matúš: Od roku 2007 som sa venoval organizovaniu športových a kultúrnych akcií, na začiatku sme robili hlavne BMX závody vo flatlande. Na Slovensku je síce strašne malá komunita BMX flatland bikerov, ale množstvo ich chodilo zo susedných krajín. Takže s tým som začínal. Neskôr sme sa dali dokopy s chalanmi a založili sme Bronco n. o., aby sme mohli začať organizovať aj väčšie podujatia. Počas toho, ako sme sa spoznávali a stretávali, na rôznych akciách sa dávali dokopy ľudia, ktorí patrili nielen do bajkovej komunity a mali si čo povedať. Tak sme sa zhodli, že by bolo fajn poprepájať všetky aktivity, ktoré nás bavia, a spojiť ich pod jednou strechou.

Peter: Kubik začal vznikať v roku 2009, keď sme založili Bronco n. o. Na začiatku sme robili hlavne párty spolu s GONZOM v trnavskom „Káčku“ (Art Klub) a neskôr sme prešli aj ku komunitným aktivitám. Od bajkových akcií sme sa posunuli k väčším podujatiam vo verejnom priestore. Vo februári 2012 sme si prenajali starý sirotinec na Ulici Andreja Žarnova, ktorý sme pomaly rekonštruovali. Najskôr sme mali len tri miestnosti, ku koncu roka sme však už boli na dvoch poschodiach a mali miestností sedem. Priestor bol skvelý, mali sme k dispozícii aj nádvorie, ale, bohužiaľ, pred rokom sme museli sirotinec opustiť a presťahovali sme sa sem, do budovy na Pekárskej 40.

Podľa čoho ste vyberali nový priestor, do ktorého ste sa presunuli?

Matúš: Hľadali sme priestor v súkromnom vlastníctve, ktorý by bol nezávislý od rôznych inštitúcií. Na základe tejto požiadavky sme zhodou náhod našli náš súčasný priestor. Majiteľ má skvelý prístup, keďže s budovou nie sú v súčasnosti žiadne plány, tak nám ostáva k dispozícii. Vďaka tomu sa k nám začali pripájať ďalší a ďalší ľudia.

Kto tvorí Kubik?

Peter: V našom ateliéri som ja a Stano Leffler – RYNA, s ktorým sme založili malý brand HOOT. Venujeme sa mu trištvrte roka a stále sa vyvíja. Sme dosť prepojení, Ryna ako výtvarník rieši maľbu, streetart, grafiti a podobné veci a u mňa je to fotka a multimediálne a konceptuálne presahy. Z nás dvoch je on ten zručnejší a ja skôr zastupujem tú intelektuálnu stránku nášho ateliéru. Daj mi niečo vyrobiť a uvidíš, ako to dopadne. Tento mesiac sa k nám do HOOTu sťahuje naša dobrá kamarátka a veľmi šikovná dizajnérka Petra Debnárová, ktorá bude skvelou súčasťou.

Venujem sa však najmä fotke. Robím aj komerčnejšie veci a produktovky pod brandom Gelkoproduction, ale moja vlastná tvorba je dosť odlišná. Začal som s fotením skate scény, keďže rád jazdím. Potom, ako som prišiel na vysokú školu a stretol som sa s mojím tútorom fotografom Jozefom Sedlákom, začal som sa fotografii venovať aj akademicky v Ateliéri komunikácie v médiu fotografie, kde vyučuje aj výtvarníčka Petra Cepková. Okrem výtvarnej fotografie ma očarila aj vizuálna sociológia. Momentálne mám rozpracovaný rozsiahlejší projekt Sociologické portréty, na ktorom pracujem už dlhšie, a po piatich rokoch z neho bude taký väčší výstup. Vychádza z Augusta Sandera, ktorý sa venoval portrétovaniu a kategorizácii ľudí. Druhý veľký projekt, ktorému sa venujem, je moja bakalárska práca. Jej hlavnou témou je vplyv reklamy na gender, vizuálne stereotypy, obrazy krásy a okrajovo feminizmus. To sú ale akademické veci. Okrem toho som mal koncom minulého roka autorskú výstavu Schody na rohu ulice, ktorá sa skôr venovala poetike vzťahov medzi mladými ľuďmi. Podobnou témou sa bude zaoberať aj autorská výstava v roku 2014.

Jakub: Ja sa venujem výrobe ruksakov pod vlastnou značkou Free Trees. Vzniklo to celé dosť náhodne asi pred desiatimi rokmi, hlavne kvôli tomu, že som potreboval nový batoh a nemal som naň peniaze, takže som si ho vyrobil. Veľa vecí som sa naučil sám alebo od mamy, ktorá je krajčírka. Niečo som aj odkukal z iných batohov. Zo začiatku som vyrábal len pre seba alebo pre známych, neskôr sa ku mne pridal aj brat Lukáš a začal vyšívať. Teraz máme stále nejaké zákazky a občas nie je čas na nič iné. V rámci nášho súčasného ateliéru sa k nám pridal aj náš ďalší brat Tomáš, ktorý má na starosti kubikovskú sieťotlač.

Matúš: Na prízemí som ja s Tomášom a Maťom. S Tomášom sa snažíme vytvárať nové projekty a trochu aj viesť Kubik. Miestnosť zároveň slúži aj ako kancel našej neziskovky, kde sa snažíme spoločne všetci vymýšľať alebo riadiť projekty. Vymýšľame akcie nielen pre nás v Kubiku, ale aj pre verejnosť.

Maťo Lorincz, ktorý tu je aj nie je, patrí k tým starším z nás. Býva síce v Bratislave, ale u nás má šperkársku dielňu a zároveň nám pomáha aj s grafikou pre niektoré projekty. Je tu ale napríklad aj Boyees, ktorých tvoria Michal Žák (brat Dominiky Žákovej, pozn.) a Peter Purdeš. Venujú sa progresívnej elektronickej hudbe a v pivnici si vytvorili malé štúdio spolu s Laserbearom. Pomáhali sme im s niektorými projektmi a vtedy nám úplne prirástli k srdcu. Okrem nahrávania vlastných vecí organizujú u nás aj BlightNight, skôr takú komornejšiu akciu pre uzavretú spoločnosť. Na týchto akciách zvyknú prezentovať svoje najnovšie veci. Majú vytvorený aj miestny koncept párty BASSWAMP, na ktorý sa vždy snažia volať zaujímavých ľudí venujúcich sa alternatívnej elektronickej hudbe.

V pivnici je okrem nich aj tmavá komora. O ňu sa stará chalan z FMK UCM, fotograf Jožko Pajerský, ktorý nám pomáhal ešte v starom priestore Kubiku. Časom by sme chceli umožniť aj ľudom zvonka, aby mali možnosť prísť a vyvolať si svoj film alebo im ukázať, ako si ho môžu vyvolať doma.

Peter: Radi by sme našu komoru zaradili aj do databázy prístupných tmavých komôr. Chceme dať ľuďom možnosť vyvolať si film, keď fotia v teréne alebo mimo svojho pôsobiska.

Prednedávnom sa k nám pripojili aj ľudia zo začínajúceho autorského divadla DEMOscéna, ktorí hľadali základňu, kde by mohli skúšať svoju tvorbu.

Matúš: Okrem týchto ľudí máme aj množstvo externých, s ktorými už dlhodobejšie spolupracujeme na rôznych projektoch. Často sú to napríklad bratia Zemčíkovci, chalani sú úplní maniaci do kníh. Matúš má v Pezinku antikvariát Karpatský lovec. Spoločne vytvorili družstvo Drak sa vracia a robia burzy kníh po Slovensku. S nimi sme rozbehli komunitnú knižnicu, ktorá je u Petra v ateliéri. Ľudia majú možnosť si u nás čítať alebo požičiavať si knihy zamerané hlavne na umenie, dizajn, verejný priestor, manažment a ekonomiku. Nájdu sa tam však aj staršie kvalitné vydania rôznych klasických diel. Tento rok máme s chalanmi v pláne spraviť na dvore burzy kníh a blšák. Potom to je napríklad Richard Lutzbauer, ktorý u nás organizuje literárne čítačky, Mario Marko, ktorý nám pomáha so svojimi sirupmi a zručnosťami barmana na našich akciách s občerstvením, Jožko s jeho čajmi, GONZO s jeho vinyl bazármi a veľa, veľa iných.

Takže tých ľudí, ktorí s nami spolupracujú, je jednoducho strašne veľa. Tým, že sme úzko spojení s trnavskou grafiti scénou, robíme projekty aj s nimi. Do leta by sme mali v Kubiku otvoriť výstavu BIOKa, ktorý vo svojej tvorbe reflektuje zmeny a vývoj lokálnej grafiti a streetartovej scény, ale hlavne chce cez svoje veci zaspomínať.

V Kubiku je nás síce veľa a občas je aj ťažké všetkých menovať, stále sa však rozrastáme. Pokiaľ má niekto chuť sa zapojiť do nejakých akcií alebo niečo vytvárať, sme tomu otvorení. Všetci vieme spolupracovať a vytvárať nejaké nové koncepty.

Peter: A aj dobré párty!

Čomu všetkému sa teda venujete?

Matúš: Ak by som mal zhrnúť celkovú našu aktivitu, tak je sústredená asi na tri časti. Na Kubik – nezadefinovateľný, stále sa rozvíjajúci komunitný projekt, v ktorom ide o podporu a prepájanie jednotlivcov do samostatných aj spoločných výstupov, ako sú jednotlivé produkty, večierky, koncerty, výstavy, burzy kníh, literárne čítačky, premietačky, workshopy, prezentácie a iné. Aby sme neboli odkázaní len na granty či na to, čo medzi sebou vyzbierame, snažíme sa v rámci našej činnosti vymýšľať aj projekty, na ktorých by sme si mohli privyrobiť. Vymysleli sme teda, že by sme mohli vytvárať pod značkou Kubik rôzne predmety, ktoré by sme mohli distribuovať na Trnavských rínkoch. Teraz sme si dali tému „zamerané na Trnavu“, keďže sme všetci lokálni. Už na najbližšom Rínku budeme teda predávať napríklad tričká s motívom Bellušovej vodárenskej veže.

Hlavnými iniciátorkami Trnavského rínku sú moja sestra Mirka Hlinčíková a Julka Oravcová, ktoré sú takisto súčasťou našej komunity. Jeho hlavným cieľom je vrátenie života do centra mesta a prezentácia a podpora neziskových organizácií, umelcov a producentov poctivých produktov a jedál. Jednotliví ľudia z kubikovskej komunity majú porozdeľované úlohy na Rínku a spoločne ho tak celý vytvárame.

A potom sú tu ešte externé podujatia, ktoré organizujeme spoločne s inými projektmi, ľuďmi, organizáciami. Napríklad úspešný Trnavský piknik, ktorý sme v spolupráci s mestom Trnava a Peťom Cagalom zorganizovali minulý rok v nevyužívanom a zabudnutom Ružovom parku v centre mesta a chystáme ho aj tento rok. Potom tu je mestské podujatie Proma Frajdej zamerané na prezentáciu a podporu najmä lokálnej hudobnej scény. Pomáhame pri organizovaní vedľajšieho programu, odporúčame kapely a podobne.