Monika Kordulová

Jedlo a pitie sú určite najdôležitejšie veci nášho života, bez nich by sme tu asi neboli. Nie pre každého sú však iba nutnosťou a základnou potrebou. Foodblogerka Monika Kordulová jedlom žije. Okrem blogu Lapetit si ju môžete spojiť aj s Bratislavským Regálom alebo novootvoreným Regal Burgrom, kde pripravujú poctivé burgre. Rozprávali sme sa s ňou krátko po jej presťahovaní sa z Petržalky do bytu v Starom Meste. Síce nám opakovala, že je neustále v procese vybaľovania, jej byt je však čarovný už teraz. 

 

Monika, ako to všetko začalo? 

 

Už ako malé dieťa som bola v jedle dosť vyberavá. Pamätám si, ako som ani za svet nechcela zjesť chlieb s Ramou, vždy som musela mať maslo. Ale až niekedy počas vysokej školy som začala jedlo viac vnímať a hlavne viac si ho vychutnávať. A kedže som veľmi nevarila, stravovala som sa pomerne často v reštauráciách. Po čase som si ale povedala, že to vyskúšam aj sama. Pamätám si na svoje prvé naozaj dobré jedlo, bolo to talianske risotto a hoci by som ho dnes navarila aj po slepiačky, prvýkrát to bol hotový zázrak. Domáce varenie ma začalo baviť čoraz viac a keď pribudol niekto, kto ma vždy pochválil a komu chutilo, varenie sa stalo každodenným rituálom. Frajer mi časom navrhol, či nechcem písať foodblog, tak som si jedného večera sadla za počítač a blog bol na svete. Každý mame iný talent, niekto vie kresliť, mna baví varenie. Niekedy mám pocit, že som ním až posadnutá, dokonca sa mi o ňom aj sníva. 

 

Ako často pridávaš recepty na blog alebo sa venuješ tvorbe jeho obsahu? 

 

Kdesi som čítala, že je vhodné pridávať nové články aspoň raz za dva týždne, aby sa udržiavala pozornosť čitateľov. Mne sa to bohužiaľ nie vždy podarí. Myslím na blog a na to, čo budem variť, každý deň. Častokrát navarím, ale jedlo sa nepodarí, niekedy je zlé svetlo a nepáči sa mi fotka, tak to na blog vôbec nedám. A niekedy mám tak hektický týždeň, že sa radšej najem v reštaurácii. Všetko jedlo, ktoré je na blogu, sme aj naozaj jedli, nie je to len foodstyling na fotku. 

 

Kedy nastal ten moment, že na blog začalo chodiť viac ľudí a už si to nerobila „len pre seba“? 

 

Niekedy minulý rok ma oslovila kamarátka Broňa, pracujúca v časopise Emma. Chcela oživiť recepty, ktoré v časopise uverejňujú, tak sa ma spýtala, či by som do toho nešla. Tri týždne som rozmýšľala nad tým, čo uvarím. Malo to byť jesenné a bez tekvice, ľahko pripraviteľné, čerstvé aj na druhý deň a aj dobre vyzerať. Nakoniec som to napriek stresu zvládla a vtedy sa to vo mne zlomilo. Začala som mať pocit, že niečo dokážem a aj mama bola na mňa hrdá a pochopila, že lapetit má zmysel.

 

Podľa čoho si vyberáš recepty? 

 

Podľa sezóny. Na jar varím so špenátom, potom prídu na rad jahody a v lete marhule. Od minulého roku máme prenajatú záhradku, takže recepty som robila aj podľa toho, čo som nám podarilo vypestovať. Tešila som sa z každej paradajky. Som zástancom toho, že variť by sa malo zo sezónnych surovín. Som schopná si zobrať deň dovolenky a ísť v lete do Rajky zbierať jahody a potom z nich robiť všetko od sirupu, cez džem až po koláče. Recepty si vyberám tiež podľa toho aby bolo jedlo pekné na tanieri. Napríklad doteraz som neprišla na to, ako pekne odfotiť bryndzové halušky.

 

Čo najradšej varíš, pečieš a ješ? 

 

Niekedy som naozaj konzervatívna v tom, čo mi chutí, nemám rada šialené kombinácie. Na čom si však dám záležať vždy, je kvalita surovín. Ako hovorí môj frajer – kľudne aj vyprážaný rezeň, ale z kvalitného mäsa a dobre pripravený.

Varím aj podľa toho, čo sa mi podarí kúpiť. Niekdy len vložím vec do košíka a hneď si ju viem predstaviť nastylovanú na tanieri. Inokedy som úplne bez inšpirácie a vôbec si neviem rady. 

 

 

Kto ťa inšpiruje vo varení? 

 

Neviem, či mám nejakú jednu konkrétnu „modlu“. Zbožňujem zahraničné kuchárske knihy, aj keď majú byť iba v poličke a neuvarím z nich všetky recepty. Pekná knižka s peknými fotkami, dobrý recept a do toho nejaký príjemný príbeh, to je moje. Okrem toho sledujem zahraničné blogy a pozerám aj relácie o varení. Tých vizuálne a obsahovo pekných je pomenej, ale keď ma niečo zaujme, viem nad nimi stráviť hodiny. Rada si pozriem napríklad Billa Grangera z Austrálie. Veľmi sa m páči tá pohoda, ktorá je v jeho show, čistá biela kuchyňa, jemný vánok, exotické recepty, pláž, priatelia. 

 

Na Slovensku máš niekoho, komu fandíš? 

 

Svojich kolegov food bloggerov sledujem a páčia sa mi vizuálne pekné blogy s príbehom. O pekných blogoch, ktoré ma zaujali, píšeme v každom čísle Správ z regálu. A tých zahraničných je neúrekom, je na nich vidieť, že sa im ľudia venujú naplno a často z nich vznikne kniha. To je aj taký môj tajný sen.